18. 11. 2006

Titul s aktualizačným prvkom...

Titul s aktualizačným prvkom...

Ernest ide do tábora . Rodinná komédia. Utekajte, už ide... Nedeľa ,Jednotka.

Skupina mladých krimálnikov je poslaná na prevýchovu do kempu , kde sa má o nich postarať známy babrák Ernest. Ten má problémy postarať sa sám o seba. Naviac ostatné deti vysielajú k novým obyvateľom tábora mimoriadne negatívne signály, lenže títo chlapci veľmi dobre vedia, ako sa takýmto prejavom ubrániť. Zdá sa ale, že znepriatelené skupiny budú musieť nájsť spoločnú reč, pretože táboru hrozí zbúranie...

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Časopis Krásy Slovenska oslavuje 85. výročie svojho vzniku. Titul venovaný najmä prírode, histórii a tradíciám Slovenska založil Miloš Janečka a so slovami - Poznajme otčinu! v roku 1921 v Liptovskom Mikuláši vytýčil jeho hlavné heslo. Janečka, hlavný iniciátor a zakladateľ časopisu chcel, aby sa periodikum venovalo aj turistike a tejto téme dávajú Krásy Slovenska priestor dodnes. Časopis pritom vychádza 85 rokov nepretržite, vďaka čomu je najstarším periodikom svojho druhu na Slovensku. Krásy Slovenska predstavujú na 68 stranách zaujímavé prírodné lokality, chránené oblasti, národné parky, regióny, mestá a dediny či kultúrno-historické pamiatky. Titul pripomína aj historické udalosti a osobnosti spojené s týmito miestami a turistické informácie. Okrem tém venovaným pešej turistike sa venuje aj cykloturistike, vodnej turistike, lyžovaniu, alpinizmu či vysokohorskej turistike

17. 11. 2006

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Nič okrem majiteľa, však ?

Nič okrem majiteľa, však ?

Vyjadrenie TA3 k uvedeniu novej televízie Ring TV na mediálny trh

V súvislosti s uvedením na trh novej televízie Ring TV, televízia TA3 zdôrazňuje, že s Ring TV nemá nič spoločné. Ring TV výlučne nahradzuje monoskop a spúšťa vysielanie až po ukončení spravodajstva TA3, pričom je zachovaný aj povinný predel prestávkou. Keďže TA3 v nočných hodinách nevysiela, Ring TV uzavrela zmluvu so spoločnosťami Slovenské rádiokomunikácie a s UPC o využití voľnej frekvencie a šírení signálu. Vysielanie TA3 to za žiadnych okolností neobmedzí, naďalej bude pokrývať štandardné a mimoriadne spravodajstvo. V prípade mimoriadnych udalostí bude vysielanie predĺžené, keďže podľa zmluvy so Slovenskými rádiokomunikáciami má TA3 prednostný nárok na vysielanie. Spravodajská televízia bude aj naďalej pokrývať všetky aktuálne dôležité domáce aj medzinárodné udalosti.

Just Cry Baby Cry

Just Cry Baby Cry

Otevřený dopis skupiny významných zadavatelů reklamy odpovědným státním orgánům a politické reprezentaci k chystanému omezení reklamy ve vysílání veřejnoprávní televize

Vážení, jako představitelé významných ekonomických subjektů působících v ČR, které jsou aktivními zadavateli televizní reklamy, cítíme nutnost vyjádřit svůj nesouhlas s aktuálním vývojem na televizním trhu a potřebu formulovat požadavek na jeho změnu. Současný televizní trh v České republice není standardní, zdravý či transparentní. Deformovaný televizní trh ovládá duopol komerčních televizí. Proces digitalizace, který může tuto situaci v dlouhodobém horizontu částečně změnit, je zpochybňován a z pohledu inzerentů prakticky zastaven. Nutnou roli protiváhy na pokřiveném trhu sehrává přes svůj aktuálně platný přísný reklamní limit veřejnoprávní televize. Efektivní komunikace v televizích jako důležitý předpoklad ekonomického úspěchu našich společností v České republice, je stavem na českém televizním trhu ohrožena. Chystané snížení a následné úplné zrušení reklamního vysílání na České televizi je v dané situaci v rozporu s potřebami zdravého fungování televizního trhu. Z pohledu zadavatelů televizní reklamy představuje vyřazení České televize z trhu zásadní poškození prostředí komerčních komunikací v České republice. Dopady takového kroku do neustále stoupajících cen televizní reklamy, její efektivity, do dalšího omezení svobodné volby na televizním trhu a jeho transparentnosti se mohou promítnout nejen do ceny inzerovaných produktů a služeb. Vysílají nepřehlédnutelný signál o relativním snížení atraktivity podnikatelského prostředí v ČR ve srovnání s jinými zeměmi regionu. (Dopady takového kroku do neustále stoupajících cen televizní reklamy, její efektivity, do dalšího omezení svobodné volby na televizním trhu a jeho transparentnosti se mohou promítnout do ceny inzerovaných produktů i služeb a vyvolávat nežádoucí inflační tlaky, neboť se jedná vesměs o produkty a služby každodenní masové spotřeby. Zároveň také vysílají nepřehlédnutelný signál o relativním snížení atraktivity podnikatelského prostředí v ČR ve srovnání s jinými zeměmi regionu.) Dokladem nezdravé situace na televizním trhu jsou i nedávno zveřejněné ceny reklamy komerčních televizí pro rok 2007, ze kterých vyplývá, že reálný cenový nárůst oproti roku 2006 se pohybuje na úrovni 20 – 25 %. To ostatně koresponduje i s veřejně deklarovaným očekávaným nárůstem příjmů největší komerční televize na trhu, jak byl nedávno prezentován akcionářům jejího vlastníka. Považujeme za nezbytné, aby zájmy zadavatelů televizní reklamy, jako důležitých ekonomických subjektů působících v ČR, byly při diskusi o regulaci českého mediálního trhu zohledněny. Mediální trh je důležitou součástí našeho podnikatelského prostředí. Navrhujeme proto změnit zákonnou úpravu rušící reklamní vysílání na ČT a zachovat vysílání reklamy na všech programech ČT v rozsahu, který je v souladu s praxí většiny evropských veřejnoprávních televizních stanic. Jmenovitě jde o zachování limitu pro vysílání reklamy ve výši 1 % celkového vysílacího času s možností sčítání a při zachování hodinových limitů, a to minimálně do doby, než v ČR začnou nové digitální televize prokazatelně působit jako protiváha současného duopolu komerčních televizí. Zachování reklamního vysílání ČT je pro nás zárukou naplnění důležité role, kterou veřejnoprávní televize na trhu reklamy hraje. ČT garantuje nezbytnou minimální úroveň konkurence na velmi koncentrovaném trhu. Tuto roli může ČT plnit zejména před a při vstupu nových „digitálních“ vysílatelů a po určitou časově omezenou dobu by bylo žádoucí tuto roli ČT zachovat i po jejich vstupu na trh. Finanční výnosy z reklamy na ČT by mohly být využity na podporu české kinematografie nebo pro digitalizaci televizního archivu. Vyzýváme příslušné orgány k rychlému a konstruktivnímu řešení problémů na televizním trhu, které se v důsledku současně platné legislativy prohloubí již od začátku roku 2007. Jsme připraveni své zkušenosti, argumenty a návrhy poskytnout jako inspiraci při formulaci nového znění příslušné zákonné úpravy. Zástupcům orgánů připravujících legislativu v dané oblasti nabízíme pracovní setkání, které může posloužit jako platforma pro výměnu pohledů a názorů.

Hledá se řídící 2 /VI.

Hledá se řídící 2 /VI.

Kto by nás mohol svojou prihláškou prekvapiť ?

Mgr.Milan Horvatovič, zaslúžilý umelec režisér a producent ?

Štefan Dlugolinský, riaditeľ TV Centrum, bývalý riaditeľ neslávne známej TV Marika , bývalý trojmesačný generálny riaditeľ Koliba , a.s. a za Igora Kubiša I. námestník ústredného riaditeľa STV a predseda Slovenskej asociácie novinárov a duchovný vodca žurnalistickej elity -Denisa Pogáčová, Pavel Kapusta, Lenka Eremiášová, Andrea Urbanovská, František Jašík, Maroš Púchovský a Hana Pravdová?

Alebo Ľuboš Jariabka, dramaturg a scenárista, bývaly obchodno-organizačný riaditeľ STV, neskôr vedúci riaditeľských útvarov ústredného riaditeľa za Milana Materáka , ten, ktorý poskytol kópie podkladov na výplaty niektorých ľudí z vedenia Richarda Rybníčka denníku SME a ten ktorý od STV vysúdil ušlú mzdu vo výške 700-tisíc korún a slávny to tvorca ghetta na 28. poschodí pre žurnalistickú elitu epochy- Denisu Pogáčovú, Pavla Kapustu, Lenku Eremiášovú, Andreu Urbanovskú, Františka Jašíka, Maroša Púchovskéh a Hanu Pravdovú ?

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

SuperStar SK vs. Svet Again

SuperStar SK vs. Svet Again
IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP 100 - Týždeň - 2006/45

1. PEHA-RENESANCIA 2. SCISSOR SISTERS-I DON´T FEEL LIKE DANCIN 3. SMATANOVÁ ZUZANA-NEKRÁČAJ PREDO MNOU 4. TINA-VIEM ŽE POVIEŠ ÁNO 5. CMORIK PETER-MÁM POCIT 6. DESMOD-ZHORÍ VŠETKO ČO MÁM 7. SUGABABES-EASY 8. I.M.T. SMILE-HEJ VSTÁVAJ 9. HABERA PAVOL-OD LÁSKY ZÁVISLÍ 10. JAMELIA-SOMETHING ABOUT YOU 22. NOCADEŇ-TVOJ MONO HLAS 24. ŽBIRKA MIRO-MÁM ŤA VIAC 25. GRIGOROV ROBO-POVEDZME 29. ĎURICA ADAM-UROB MA LEPŠÍM 34. BALÚCHOVÁ BARBORA-TVOJE SLOVÁ 42. GLADIATOR-HOLUBIENKA SIVÁ 44. DESMOD-NIEKTO TI TO POVIE SKOR NEŽ JA 45. BUNDOVÁ MÁRIA-PERFEKTNÝ SVET 47. VETROPLACH-TANCUJ TANCUJ 52. ŠTROFFEK IVAN-SÚHLASÍM 53. MÜLLER RICHARD-ČO BOLO BOLO 56. KOŠČOVÁ KATKA-POSLEDNÁ 58. LOBO & KOTUĽA PETER-LEN S TEBOU 60. NATAŠA-STAČÍ CHCIEŤ 73. PARA-AKO NAJLEPŠIE VIEM 84. DUBASOVÁ BEÁTA-NÁLADOVÁ 85. HRDZA-A TAM HORE DVE JABLONE 86. PREDNÁ ZDENKA-VODY SÚ POMALÉ 88. ROLINS DARA-TÚŽIM 97. STEREO-ANI NEVIEŠ

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Keďže obvinenie Ladislava Reháka nijako nesúvisí s našou spoločnosťou, nebudeme sa k nej vyjadrovať." Peter Tóth,hovorca Orange, a.s.

"Nemáme s tým , že moderátor televízie Braňo Ondruš chce byť nezávislým poslancom mestského zastupiteľstva v Stupave.problém, pretože nie je spojený so žiadnou politickou stranou a nemá vplyv na výrobu správ."

Ľudovít Tóth hovorca TV JOJ

„Ja mám o tejto záležitosti úplne iné informácie. Pokiaľ slečna Predná rozširuje takéto správy, tak nech sa obráti na políciu, kým si ju nenájdeme my." František Egri, konateľ strážnej bezpečnostnej služby Örmester Slovakia s.r.o.

"USA na rezolúcii vadilo to, že je zaujatá voči Izraelu a politicky motivovaná. Návrh rezolúcie nepomáha hľadať cestu mierového riešenia situácie vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi."

John Bolton, veľvyslanec Spojených štátov v OSN

"Z toho, čo viem, z tlačových správ o trestnom oznámení proti Donaldovi Rumsfeldovi , mi to znie určite ľahkovážne." Bryan Whitman, hovorca Pentagonu

16. 11. 2006

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

NEZABUDNIME !

NEZABUDNIME !

Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu pripravuje Slovenská televízia špeciálny program na Dvojke. Štvrtok, 16. novembra ponúkne Dvojka pravidelnú reláciu Pod lampou, ktorá sa v téme „Kde sú hranice demokracie“ bude zaoberať udalosťami zo 17. novembra. Diskusia bude reflektovať zmeny v spoločnosti a hľadať odpovede na otázky prečo nebol socializmus demokratický a ako je to s demokraciou u nás. Regionálny denník vysielaný z Košického štúdia si pripomenie vnímanie týchto historických momentov z novembra 1989 regiónom Východné Slovensko. 17.výročie Nežnej revolúcie si pripomenie STV 17. novembra na Dvojke o 18.25 dokumentárnym filmom „Prevzatie moci“ z cyklu Historická panoráma, ktorého scenáristom a režisérom je Martin Slivka st. Prevzatie moci v januári 1990 je zavŕšením projektu, ktorý mapoval udalosti novembra 1989. Vo filme podali svedectvo o týchto dramatických udalostiach napríklad Ján Čarnogurský, Václav Havel a Petr Pitthart. „Václav Havel ide na dovolenku“ (ČR, 2005) je názov 80 minútového dokumentu, ktorý rekonštruuje výlet okolo bývalého Československa, ktorý podnikol jeho budúci prezident v roku 1985, keď bol ešte najprominentnejším disidentom krajiny. V priebehu jedného týždňa bol dvakrát uväznený na 48 hodín a sledovalo ho 300 členov tajnej polície. Zaujímavý dokument z dielne Jozefa Nováka odvysiela verejnoprávna televízia v prime time tento piatok.

15. 11. 2006

CENY SOZA

CENY SOZA
Ivan Tásler, nový držiteľ Ceny SOZA pre najúspešnejšieho autora hudobných diel si pre chorobu nemohol prísť ocenenie prevziať. Cenu za najúspešnejšie uvádzanie tvorby v zahraničí získal Miroslav Žbirka, ktorému ju neskôr predá jeho dcéra Denisa. Ocenenie, ktoré sa odovzdáva v dvanástich kategóriách, osobitne v oblasti vážnej, populárnej, folklórnej a dychovej hudby tiež dostal Jozef Baláž za dychovú pieseň Za mňa i za teba, či Štefan Molota za folklórnu skladbu Vinárska krútená. Najúspešnejším nosičom zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu tvorby slovenských autorov sa stalo Okey Piánko 3. Medzi zahraničnými nosičmi dominoval v podobnej kategórii album Bílá orchidej. Najúspešnejšou skladbou zahraničného autora za minulý rok sa stala pieseň Femme Like U, od autorskej dvojice Louis Joachim Cote a Cyril Kamar zo skupiny K-Maro. Osobitnú cenu SOZA za najvyšší podiel domáceho repertoáru vo vysielaní získalo Rádio Hey. Do Zlatej knihy in-memoriam zapísali hudobného skladateľa Dezidera Kardoša a folkloristu a zberateľa ľudových piesní Pavla Tonkoviča. Veľkú cenu SOZA získal skladateľ Miroslav Bázlik. Spevák skupiny Desmod Mário "Kuly" Kollár vyhlásil na tohoročnom odovzdávaní cien Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) "džihád" americkým rozprávkam. V bratislavskom hoteli Holiday Inn ho totiž vo svojom príhovore vystrašil skladateľ Juraj Hatrík, ktorý si tu prevzal cenu za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby O Markulke a vĺčkovi Jabĺčkovi. "Počet výchovných koncertov vďaka kultúrnym poukazom rapídne klesol. Počul som, že deti radšej za ne chodili na americké rozprávky. Tento trend ohrozuje vážnu hudbu a nielen tú. Ďakujem všetkým, ktorí majú radi deti," uviedol v ďakovnom príhovore Hatrík. Kuly mu po prevzatí ocenenia za najúspešnejšiu skladbu v oblasti populárnej hudby Pár dní, ktorú si okrem neho prišli prevziať aj ďalší členovia skupiny Desmod odkázal, že to takto nenechá. "Som sa normálne zľakol, čo hovorí o tých slovenských rozprávkach," s úsmevom priznal Kuly. Slovenský ochranný zväz autorský udeľuje ceny na základe výsledkov štatistického spracovania údajov z uplynulého roka o použití hudby vo vysielaní rádií, televízií alebo na koncertoch. O udelení Zápisu do Zlatej knihy a Veľkej cene rozhoduje Výbor SOZA. Osobitná cena sa odovzdáva za najvyšší podiel domáceho repertoáru vo vysielaní rozhlasových staníc.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Panarabská televízna stanica al-Džazíra začala v stredu z katarskej Dauhy vysielať v anglickom jazyku. Ako uviedla al-Džazíra, vysielanie spúšťa "v novej ére medzinárodného spravodajstva", pričom to dnešné premiérové začala správami z Pásma Gazy, zo sudánskeho Dárfúru a iránskeho Teheránu. Anglofónne vysielanie al-Džazíry, ktorú financuje katarská kráľovská rodina, bude môcť sledovať až 80 miliónov príjemcov signálu. Arabská verzia televízie začala svoje vysielanie pred desiatimi rokmi a odvtedy sa jej podarilo pohnevať si viacerých svetových lídrov. Jej vysielanie postupne zakázali v osemnástich krajinách sveta a do štyroch krajín nemajú novinári televízie povolený vstup. Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili dlho očakávanú smernicu o službách, ktorej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ a odstránenie administratívnych bariér pre ich voľný pohyb. Poslanci tak hlasovaním podporili spoločné stanovisko Rady EÚ, ktoré až na niekoľko detailov zohľadňuje požiadavky EP z februárového prvého čítania. Legislatívny proces sa tým ocitol vo finále a smernica čoskoro vstúpi do platnosti. Smernicu musia do konca roka formálne schváliť ministri členských krajín a najneskôr do troch rokov vstúpi do platnosti. Návrh smernice o liberalizácii trhu služieb vypracovala a v roku 2004 verejnosti predstavila Európska komisia ako jeden z hlavných prvkov reformy lisabonskej stratégie. Cieľom je umožniť poskytovateľom služieb z celej EÚ jednoduchšie uplatňovanie práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine únie. Návrh vypracoval vtedajší eurokomisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, preto je nariadenie známe aj ako "Bolkesteinova smernica". Kompromisný text je výsledkom rokovaní, ktoré od februára, keď parlament hlasoval o návrhu prvý raz, absolvovali Európska komisia a Rada ministrov. Prvá verzia z roku 2004 otriasla časťou európskej spoločnosti, ktorá sa zľakla "poľského alebo slovenského údržbára" pracujúceho za nízky plat a bez akýchkoľvek noriem. Časť starších členských štátov považovala smernicu za formu sociálneho dumpingu, zatiaľ čo noví členovia tvrdili, že iba napĺňa jedno zo štyroch základných práv únie - voľný pohyb služieb. Po parlamentnej "bitke" o rekordných 1600 pozmeňovacích návrhov, z ktorých poslanci schválili 213, nakoniec zostal text, ktorý síce garantuje slobodu poskytovania služieb v ostatných členských krajinách, no zároveň vytvára sériu obmedzení. Konečné znenie smernice podporuje pôvodný zámer - zjednodušenie administratívnych postupov pre voľný pohyb služieb v EÚ. Členský štát tak už nebude môcť komplikovať poskytovateľovi služieb z inej členskej krajiny jeho činnosť množstvom administratívnych prekážok. Smernica ďalej zavádza zriadenie tzv. jednotného miesta kontaktu pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie poskytovateľov služieb prostredníctvom internetu. Legislatíva je zameraná najmä na uľahčenie činnosti malým podnikateľom v EÚ. Najvýraznejším kompromisom zostáva otázka tzv. princípu krajiny pôvodu, ktorý umožňoval východoeurópskym firmám pracovať v západnej Európe, no podľa zákonov platných u nich doma. Nová verzia zachováva princíp krajiny pôvodu, no umožňuje hostiteľskej krajine z dôvodov ochrany verejného zdravia, ochrany životného prostredia a bezpečnosti kontrolovať činnosť zahraničných poskytovateľov služieb na ich území. Kompromis napríklad umožňuje Francúzsku kontrolovať vyše stotisíc Poliakov pracujúcich na stavbách, ktorí podľa októbrovej správy francúzskeho parlamentu dostávajú o tretinu nižší plat ako Francúzi. Fínska poslankyňa Anneli Jäätteenmäkiová označila služby za centrálnu podmienku rastu a zamestnanosti v Európe a pripomenula, že pri poslednom rozšírení iba Švédsko, Fínsko a Veľká Británia otvorili svoj trh zamestnancom z nových krajín a ostatné krajiny naďalej vytvárajú prekážky. Takéto konanie označila za "krok späť", ktorého protipólom bude zavedenie smernice. Podľa Francisa Wurtza možno označiť za "kapituláciu" rozhodnutie veľkých politických skupín, ktoré ustúpili Rade EÚ a Európskej komisii. Za problematické označil najmä oblasti pracovného práva a sociálnych služieb. Jens-Peter Bonde vyhlásil, že smernica obsahuje množstvo nejasností, o výklade ktorých bude musieť rozhodnúť Európsky súdny dvor. Ozbrojenci zabili v stredu irackú novinárku Fadiu Muhammad Abídovú a jej šoféra v severnej časti mesta Mósul, uviedla polícia. Plukovník Abdil Karím al-Džubúrí povedal, že "novinárka pracujúca pre nezávislé noviny bola na ceste do práce spolu so šoférom, keď ich zabili neznámi útočníci." Minulý týždeň atentátnici zabili Muhammada al-Bana, kameramana súkromnej irackej televízie Šarkíja, pred jeho domom v Mosule. Novinárka je v poradí už 130. žurnalistom, ktorý prišiel o život násilnou smrťou od americkej invázie do Iraku v roku 2003. Najkrvavejší útok na novinárov sa za posledné týždne stal 12. októbra, keď ozbrojenci vtrhli do priestorov televízie Šaabijá a zabili najmenej deviatich pracovníkov televízie, vrátane reportérov a riaditeľa.

Organizácia Reportéri bez hraníc dnes vyzvala vládu v Eritrei , aby poskytla informácie o troch žurnalistoch , ktorí sú zadržiavaní od roku 2001. Informácie z dôveryhodných zdrojov totiž hovoria, že novinári už nie sú medzi živými a zahynuli v púštnom tábore Eiraeiro. Vláda ilegálne zadržala a uväznila týchto novinárov : Seyoum Tsehaye (alebo Fsehaye), freelance novinár (cela č. 10), Dawit Habtemichael, zástupca editora a spoluzakladateľ Meqaleh (cela č. 12), novinár identifikovaný ako Yosief alebo Yusuf a ten bude , s najväčšou pravdepodonosťou Yusuf Mohamed Ali,editor Tsigenay (cela č. 9), Medhane Tewelde ( Medhane Haile), zástupca editora a spoluzakladateľ Keste Debena (cela č. 8), Temesghen Gebreyesus, novinár a člen predstavenstva Keste Debena (cela č. 23), Said Abdulkader, editor a zakladateľ Admasu (cela č. 24), a Emanuel Asrat, editor Zemenu (cela č. 25).

Návrh zákona o digitálnom vysielaní -Dôvodová správa

Návrh zákona o digitálnom vysielaní -
Dôvodová správa
Dôvodová správa k návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) Všeobecná časť [1]) Nevyhnutnosť digitalizácie vysielania je determinovaná skutočnosťou, že ďalší rozvoj analógového vysielania nie je prakticky možný. Frekvenčné spektrum je ako prírodný zdroj v súčasnosti de facto vyčerpané. V tomto zmysle je digitalizácia starostlivosťou o obmedzený prírodný zdroj, ktorú vo väčšine zabezpečuje štát. Tlak na efektívnejšie využívanie frekvenčných pásiem vyhradených pre televíziu vytvárajú nové obsahové služby, ako aj technológie podporujúce mobilitu. Proces prechodu na digitálne vysielanie si vyžaduje preto legislatívu, ktorá ho bude podporovať a nespôsobovať jeho zdržanie. Slovenská republika deklarovala Európskej komisii ukončenie analógového vysielania do konca roku 2012, avšak v súčasnosti neexistuje žiaden záväzný termín pre začatie pravidelného digitálneho vysielania ani jednotný legislatívny rámec, ktorý by pravidelnému digitálnemu vysielaniu umožňoval rozvoj a zabezpečoval prioritu v éteri. Pôvodný plán začatia pravidelného vysielania v roku 2005 podľa materiálu „Národná politika pre elektronické komunikácie“ (schválený uznesením vlády SR č. 196 z 19. marca 2003) nebol naplnený aj s ohľadom na zdĺhavý proces medzinárodnej koordinácie frekvencií pre digitálne vysielanie. Základné východiská – frekvenčné plánovanie Prvými frekvenčnými plánmi Slovenskej republiky boli návrhy vysielačov na prechodné obdobie. Na stretnutí vo Vroclave (6. - 7. apríla 2004) prezentovali Česká republika, Poľsko a Nemecko – spolu s metódou kanálového potenciálu – svoje celoplošné frekvenčné plány pre sedem vrstiev DVB-T v pásme UHF a jednu vrstvu DVB-T v pásme VHF a poukázali na problémy pri tvorbe týchto frekvenčných plánov, predovšetkým na nutnosť posunu niektorých štokholmských prídelov z dôvodu efektívneho využitia frekvenčného spektra. Slovenská republika na tomto stretnutí prisľúbila zúčastneným, že začne pracovať na príprave celoplošného frekvenčného plánu DVB-T s rovnakým počtom vrstiev DVB-T. V prvom kroku tvorby frekvenčného plánu DVB-T bolo potrebné analyzovať súčasné štokholmské prídely, stanovištia všetkých základňových vysielačov, ich vzájomné vzdialenosti, možnosti ich spájania do sietí SFN, reliéf terénu a množstvo ďalších parametrov na účely vytvorenia optimálnych oblastí z hľadiska veľkosti a tvaru. Na základe uvedených skutočností bolo vytvorených 12 oblastí frekvenčných vyhradení (tzv. allotmentov) pre celé územie SR. Druhá časť prác pri tvorbe frekvenčného plánu DVB-T bola zameraná na návrh kanálov pre jednotlivé frekvenčné vyhradenia (allotmenty). Pri tvorbe tohto plánu boli v prvom rade použité štokholmské prídely, ktoré bolo možno použiť v danom allotmente na základe kanálového potenciálu. V priemere pripadli na jeden allotment približne tri štokholmské prídely a zvyšné TV kanály bolo potrebné nájsť. Nie vždy bolo možné nájsť pre každý allotment požadovaný počet TV kanálov. V niektorých allotmentoch bolo možné použiť len tri alebo štyri TV kanály pozostávajúce zo štokholmských i nových frekvencií. Preto bolo nutné tieto prídely posúvať, zamieňať a deliť, aby bolo možné nájsť vhodný počet TV kanálov pre každý allotment; to sa neustále opakovalo, až kým nebolo pre každý allotment nájdených minimálne sedem TV análov v pásme UHF. Výsledkom intenzívnej práce bol frekvenčný plán kompatibilný s plánom Českej republiky; medzi frekvenčnými plánmi Slovenska a Poľska bolo päť nekompatibilít, ktoré boli vyriešené v neskoršom období. Takto vytvorený frekvenčný plán možno považovať za počiatočný stav frekvenčného plánu Slovenska v rámci prípravy na RRC-06. Koncom októbra 2005 dospela Slovenská republika ku predbežne konečnému frekvenčnému plánu pre vysielanie DVB-T. V tomto pláne bolo dosiahnuté jedno celoplošné pokrytie v pásme VHF a sedem celoplošných pokrytí v pásme UHF (okrem oblastí frekvenčných vyhradení Trenčín, Nitra a Veľký Krtíš; len 6 pokrytí je zatiaľ aj v oblasti B. Bystrice, tu by však doplnenie na sedem pokrytí prakticky nemalo byť problémom). Požiadavky na zahrnutie tohto plánu do záverov konferencie RRC-06 boli ITU zaslané v požadovanom termíne, teda pred 31. októbrom 2005. RRC-06 sa konala v júni 2006, pričom SR na základe jej výsledkov v súčasnosti disponuje 7 úplnými frekvenčnými vrstvami a jednou neúplnou. Základné východiská – vplyv na mediálny trh a analógových vysielateľov Digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania znamená predovšetkým rozšírenie a liberalizáciu mediálneho trhu, možnosť zvýšenia počtu vysielaných programových služieb, keďže v porovnaní s analógovým vysielaním dovoľujú digitálne systémy v danom pásme umiestniť väčší počet programov a k tomu ešte niekoľko ďalších telekomunikačných služieb. Na základe uvoľnenia frekvenčného spektra dôjde k možnosti jeho ďalšieho využitia. Dochádza tak k zefektívneniu využitia frekvenčného spektra. Vo frekvenčnom spektre sa pritom v období prechodu na digitálne vysielanie musia realizovať rozsiahle presuny, čo si vyžaduje niekoľkoročný podrobný harmonogram a nevyhnutnú multilaterálnu harmonizáciu. Realizovaním zmien treba zároveň očakávať postupné obmedzovanie funkcie analógových systémov, a tým i v niektorých lokalitách zhoršenie príjmu existujúceho analógového vysielania. Pre spotrebiteľa (najmä diváka) by digitalizácia vysielania mala znamenať najmä zvýšenie počtu televíznych programových služieb a nové interaktívne služby. Interaktivita umožní obojsmerný tok informácií, čím môže byť divák priamo zapojený do príslušného programu či relácie vysielania. Interaktivita umožní aj domáce elektronické bankovníctvo, elektronické nakupovanie, elektronickú poštu a pod. Nezanedbateľným faktom je skvalitnenie služieb zlepšením kvality obrazu a zvuku, keďže signál digitálnej televízie je odolný voči rôznym druhom skreslenia. Spolu s digitálnym televíznym signálom je možné šíriť aj digitálny rozhlasový signál alebo internet. Z hľadiska potrieb sociálnej inklúzie treba zároveň zvýrazniť, že digitálne vysielanie rozširuje možnosti používať aj doplnkové obsahové služby sprístupňujúce programové a interaktívne služby ľuďom so zdravotným postihnutím a ľuďom v postproduktívnom veku, čím možno zásadne zvýšiť úroveň uplatňovania ich práva na prístup k informáciám a na aktívnu účasť v rámci znalostnej spoločnosti. Základné východiská – digitálna gramotnosť obyvateľstva [2]) Vo všeobecnosti možno teda povedať, že z hľadiska mediálneho správania sa obyvateľstva, by zavedenie digitálneho vysielania malo byť treťou najvýraznejšou revolúciou v tejto oblasti, hneď po zavedení mobilnej komunikácie a internetu. Zavedenie digitálneho vysielania by v dlhodobom horizonte malo prispieť aj k zvýšeniu úrovne digitálnej gramotnosti obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti výrazne pod úrovňou priemeru EÚ 15 (tzv. starí členovia EÚ). Práve digitálna negramotnosť by však mohla byť aj brzdou rozvoja digitálneho vysielania na Slovensku. Podľa prieskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý realizoval Inštitút pre verejnej otázky v spolupráci s agentúrou FOCUS v júli a auguste 2005 na vzorke 1230 respondentov nad 14 rokov veku, dosiahol DLI (index digitálnej gramotnosti) hodnotu 0,33 (v možnom intervale od 0 do 1). V praxi to znamená, že v bodovom vyjadrení populácia Slovenska nad 14 rokov dosiahla len 33 zo 100 bodov. Prieskum tiež potvrdil rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska (kým v Bratislavskom kraji dosiahol DLI hodnotu 0,45, tak v Banskobystrickom kraji to bolo 0,30 a Trnavskom kraji len 0,28.), ako aj v jednotlivých komponentoch gramotnosti (kým schopnosť komunikácie dosiahla hodnotu 0,44, tak DLI v komponente zručností pri práci s informáciami dosiahlo hodnotu len 0,27). Prieskum zároveň odhalil, že až 11 % populácie trpí absolútnou digitálnou negramotnosťou. V tomto kontexte treba poukázať aj na vysoký podiel populácie, ktorá sa za žiadnych okolností nie je ochotná naučiť sa pracovať s informačno-komunikačnými technológiami (19,1 %) a tých, ktorí či už z dôvodu veku alebo profesie neočakávajú, že by v ich situácii boli nútený naučiť sa pracovať s novými informačno-komunikačnými technológiami (8,3 %). Práve vyššie uvedené skupiny populácie, zvlášť osoby so zdravotným postihnutím a osoby v postproduktívnom veku, môžu byť najvýraznejšie zastihnuté pravidelným digitálnym vysielaním. Socioekonomické predispozície digitalizácie [3]) Typológia frekvenčných vyhradení (allotmentov SR)[4]) je postavená na sumárnej syntetickej charakteristike okresov vo všetkých sledovaných problémových oblastiach, t. j. ekonomická produkčná výkonnosť, zamestnanosť a trh práce, ľudský potenciál – populačná situácia, vzdelanostný potenciál, pohyb obyvateľstva, sociálna situácia, vybavenosť územia infraštruktúrou (technicko-informačno-obslužná infraštruktúra a environmentálna infraštruk-túra), osídlenie, urbanizovanosť a krajinno-ekologická situácia. Ide teda o komplexné zhodnotenie disponibilít každého okresu a ich typologické zaradenie podľa príbuznosti k iným okresom vytvárajúcim príslušný regionálny typ. Výsledkom analýzy bolo vymedzenie 8 typov regiónov, ktoré možno považovať za relevantné z hľadiska sprehľadnenia sociálno-priestorovej situácie Slovenska (pozri Prílohu 1). Takto vypracovaná sumárna typológia regiónov je postavená na multidimenzionálnom empirickom základe zachytávajúcom široké spektrum problémových oblastí (celkovo 11 oblastí) relevantných pre zhodnotenie aktuálneho stavu, ako aj rozvojového kontextu každého z okresov SR. Charakteristiky jednotlivých typov (allotmentov) z hľadiska disponibilít jednotlivých okresov, ktoré do týchto typov patria, sú uvedené v stručnej charakteristike v Prílohe 2. Charakteristika typov je založená na prezentácii hodnotenia silných a slabých stránok daného typu v sledovanom bloku premenných, pričom sa prihliada na tie ukazovatele, ktoré vykazujú významnú relevanciu, aby bola zabezpečená dostatočná homogenita typu. Priestorové rozloženie vymedzených typov na zvolenej úrovni približuje Príloha 1. Výsledky typologických analýz umožnili konštatovať, že regionálna diferenciácia a výrazné regionálne disparity sú charakteristické pre súčasný stav sociálno-priestorovej situácie Slovenska. Tieto disparity zásadným spôsobom komplikujú rovnomernejší regionálny rozvoj a vyžadujú aplikáciu efektívnych nástrojov a politík na redukovanie medziregionálnych rozdielov a aplikáciu nových stratégií pre efektívny regionálny rozvoj. Ukázalo sa tiež, že hospodárske a sociálne aktivity spoločnosti sú vo vzájomnej podmienenosti s charakterom a špecifikami jednotlivých územných celkov. Hospodárske a sociálne aktivity na území Slovenska sú nerovnomerne rozmiestnené. Je to podmienené jednak tým, že prírodno-geografické podmienky krajiny nevytvárajú priaznivé podmienky pre každú aktivitu v danom území, ako aj tým, že aktivity formovania sociálno-ekonomického systému aktívne a zámerne pôsobili (a pôsobia) na rozmiestnenie určitých hospodárskych a sociálnych činností v územiach, pričom majú značne selektívny charakter s preferovaním istých sídiel, regiónov a oblastí. Výsledkom pôsobenia týchto faktorov je existujúca výrazná nerovnomernosť v hospodárskom, sociálnom a civilizačnom rozvoji jeho jednotlivých regiónov a oblastí SR. Počas transformačného obdobia sa jednotlivé regióny s rozdielnym prírodným, resp. primárnym a polohovým potenciálom a s diferencovaným stupňom jeho využívania, ako aj s rozdielnou schopnosťou reagovať na nové podmienky trhovej ekonomiky rozvíjali diferencovane. Na jednej strane sa sformovali rozvinuté regióny s prevažne mestskou štruktúrou, so silne rozvinutými ekonomickými (najmä výrobnými a obslužnými) aktivitami, alebo regióny s intenzívnym poľnohospodárstvom, ktoré v oboch prípadoch aj naďalej priťahujú nové činnosti, vytvárajú aktívne prostredie pre investičnú aktivitu, modernú občiansku a technickú infraštruktúru. Na druhej strane sa sformovali zaostalé (nerozvinuté) regióny s rastúcim podielom nezamestnaných, slabo rozvinutou a málo diverzifikovanou štruktúrou výroby a služieb, menej intenzívnym poľnohospodárstvom a rozvinutým lesným hospodárstvom, nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, nerozvinutou technickou a sociálnou infraštruktúrou a pod. V rámci územia Slovenska je pozorovateľný nápadný rozdiel medzi okresmi západnej a východnej časti územia, ako aj medzi oblasťami s rozvinutou mestskou štruktúrou a prevažne vidieckymi priestormi. Diferenciácia sa však prejavuje i medzi nerozvojovými regiónmi južného a severného pohraničia, vrátane ich vnútornej diferenciácie. Poukazuje to na potrebu rešpektovania špecifík každého regiónu pri hľadaní rozvojových stratégií, ako i pri aplikácii regionálnych politík. Prezentované klasifikačné a typologické analýzy dokumentujú, že Slovensko je diferencované prakticky na väčšine priestorových úrovní. Týka sa to tak rozdielov medzi mestom a dedinou, ako aj medzi okresmi, krajmi či oblasťami (NUTS II), čo dokumentuje, že regionálny rozvoj na Slovensku smeruje k prehlbovaniu regionálnych disparít a nerovnováh. Na základe analýz bolo vytvorené odporúčané poradie pre postupné zavádzanie DVB-T podľa 8 typov vyspelosti regiónov. Typ 1 tvoria najpripravenejšie regióny, typ 8 najmenej pripravené regióny. Nasleduje zoznam regiónov podľa typov, ktorý prezentuje zároveň doporučenú etapizáciu zavádzania DVB-T v regiónoch: § Typ 1 – tvoria 4 okresy: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Zvolen § Typ 2 – tvorí 8 okresov: Pezinok, Piešťany, Trnava, Prievidza, Púchov, Trenčín, Nitra, Žilina § Typ 3 – tvorí 13 okresov: Malacky, Senec, Dunajská Streda, Hlohovec, Senica, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice § Typ 4 – tvorí 12 okresov: Poprad, Martin, Považská Bystrica, Prešov, Banská Štiavnica, Ružomberok, Žiar nad Hronom, Humenné, Dolný Kubín, Spišská Nová Ves, Kysucké Nové Mesto, Michalovce, § Typ 5 – tvorí 5 okresov: Bytča, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Stará Ľubovňa § Typ 6 – tvorí 10 okresov: Galanta, Partizánske, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce, Brezno, Lučenec, Žarnovica § Typ 7 – tvorí 10 okresov: Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoča, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník, Sobrance § Typ 8 – tvorí 10 okresov: Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Gelnica, Košice-okolie, Rožňava, Trebišov Z uvedeného vyplýva, že najlepšie postavenie majú allotmenty Bratislava, Košice, Trenčín, B. Bystrica a Žilina. Predispozície a očakávania koncového užívateľa [5]) 1. Vybavenosť domácností TV prijímačmi Domácnosti v SR sú vybavené TV prijímačmi (len 1% ich nemá), pričom viacpočetné (viacgeneračné) domácnosti často majú i viac prijímačov. Vidieť to rovnako na vidieku, ako aj v mestách a vo všetkých allotmentoch – rozdiely medzi nimi sú nevýrazné. Pripojenie domácností na internet je početne nízke (vyše 1/5) a zatiaľ nemôže konkurovať iným typom príjmu TV signálu. V domácnostiach prevažujú funkčné TV prijímače, ktoré sú už dlhšie v prevádzke (priemer 7,2 roka). Zhruba 1/5 vekom mladších domácností vlastní nové televízory. 2. Typy príjmu TV signálu Na Slovensku dominuje príjem TV signálu prostredníctvom vlastnej antény (vyše polovica domácností). Viac ako 1/3 využíva káblovú prípojku, len 1/8 domácností spoločnú TV anténu v bytovkách, príjem zo satelitu vyše jedna desatina. Systém mikrovlnového pripojenia má u nás veľmi nízke zastúpenie (vyše 1%). Vlastnú TV anténu využívajú najmä vidiecke domácnosti a v malých mestách. Veľké rozdiely vystupujú v porovnaní jednotlivých allotmentov: Najčastejšie ju majú v allotmentoch Veľký Krtíši, Bardejov a Michalovce, kým v allotmetnoch Bratislava, Košice a Banská Bystrica vlastnú anténu využívajú zriedkavejšie. Spoločné TV antény sú na ústupe, vyskytujú sa najmä v mestách malej a strednej veľkosti, kde nepreniklo káblové pripojenie. Príjem TV signálu cez káblovú prípojku je rozšírený hlavne v Bratislave, Košiciach a v krajských sídlach, čiastočne vo vybraných sídlach okresov. Pri členení územia SR na allotmenty majú najviac prípojok allotmenty Bratislava, Nitra a Poprad, najmenej ich majú allotmenty Veľký Krtíš, Žilina a Bardejov. 3. Počet využívaných TV kanálov Koľko TV kanálov môže domácnosť sledovať závisí od toho, akým spôsobom prijíma televízny signál. Domácnosti s vlastnou TV anténou sú na tom najhoršie – žiadna nedokáže prijať viac ako 10 kanálov, ale bežne sú to len 4. Domácnosti využívajúce spoločnú TV anténu majú prístup k 12 kanálom, bežne len 5 – 6 kanálov. Domácnosti s káblovou prípojkou majú prístup až k 48 kanálom, priemerne iba 20. Spokojnosť s počtom dostupných kanálov je napriek tomu vysoká (60 až 70%). Je to dané tým, že vidiecke domácnosti si nezvykli na väčší komfort. Najviac spokojných sa regrutuje spomedzi domácností využívajúcich káblovú prípojku. Pomerne spokojné sú domácnosti, ktoré prijímajú signál cez mikrovlný systém. Otvorená nespokojnosť s počtom TV kanálov sa prejavuje v domácnostiach využívajúcich spoločnú televíznu anténu (obyvateľstvo miest) a tiež u tých, čo sú odkázaní na vlastnú anténu (prevažne vidiecke obyvateľstvo). 4. Spokojnosť s technickou kvalitou obrazu a zvuku V celoštátnom úhrne nie je celkom spokojná ani polovica domácností. Úplne alebo sčasti sú spokojné domácnosti s káblovou prípojkou a využívajúce UPC Direct. Najviac nespokojnosti sa objavilo v domácnostiach s vlastnou anténou, najmä v menších obciach, a o niečo menej u tých, čo používajú spoločnú TV anténu. Práve týmto dvom kategóriám – sú pritom najpočetnejšie – by mal najviac pomôcť prechod na digitálnu televíziu. Problém je v tom, že značná časť z nich nepozná komfort príjmu TV signálu, aký majú veľké mestá, uspokojujú sa s tým, na čo sú navyknutí; zväčša ide o sociálne slabšie vrstvy. 5. Informovanosť o terestriálnej digitálnej televízii Každý šiesty občan SR o tom dosiaľ ani nepočul a skoro každý tretí čosi zachytil, ale nevie fakticky nič povedať o prednostiach digitálnej televízie. Pri takomto stave informovanosti nemožno očakávať pozitívne reakcie na ponuku nových služieb. Záujem o získanie nových informácií k danej problematike je pomerne veľký (65% dospelej populácie). Ovplyvňuje ho vek (mladšie ročníky by ich privítali) a najmä príjmová situácia domácností; nízkopríjmové skupiny majú malý záujem, vysokopríjmové domácnosti sú úplne otvorené prísunu nových informácií o digitálnej televízii. Kým v allotmentoch Rimavská Sobota, Trenčín a Košice je záujem o ne veľký, vo Veľkom Krtíši je tento záujem len polovičný. Ľudia, ktorí sa dopočuli o pokusnom vysielaní DVB-T, majú záujem o informácie Verejnosť preferuje najviac získavanie týchto informácií z televízie, potom z dennej tlače; táto kombinácia bola najviac žiadaná. Úspešná by bola aj kombinácia televízie a časopisov, príp. televízie a letákov, plagátov, či informačných brožúr. 6. Očakávania prínosu digitálnej televízie Verejnosť najčastejšie očakáva zlepšenie kvality obrazu (zvuku) a možnosť kvalitného príjmu na „izbovú“ anténu, najmä na vidieku. Do popredia môže v tomto prípade postupne vystúpiť aj prednosť, akou je možnosť sledovať viac TV kanálov (káblová televízia je vo vidieckych oblastiach ojedinelá). Obe tieto prednosti majú silné zázemie na vidieku a v malých mestách, ale ich uplatnenie má silnú prekážku v sociálnom faktore – chýba schopnosť investovať do vylepšovania televízneho príjmu. Záujem o špecializované TV kanály je podstatne slabší. Možno aj preto, že obyvatelia vidieka s tým nemajú skúsenosti, teda ide skôr o abstrakciu. Podobne abstraktné je pre väčšinu možnosť využívať interaktívne služby TV. Možnosť príjmu digitálneho signálu v autách v očakávaniach verejnosti nenašla odozvu, ani možnosť predplatiť si zahraničné TV programy ľudí nenadchla. Domácnosti využívajúce káblovú televíziu to považujú za samozrejmosť (majú to v cene poplatku), ostatné domácnosti s tým prevažne nemajú skúsenosť. Možnosť sledovať na obrazovke vybrané internetové stránky oslovuje zatiaľ len 1/5 dospelej populácie. 7. Záujem o monotypové programové služby a pay-tv Najväčší záujem je o prírodopisné TV kanály (48%), TV kanály so zameraním na filmy a seriály (42,4%), dokumentárne TV kanály (39,3%), prípadne ešte spravodajské TV kanály (38,9%) a športové TV kanály (36,1%). Najfrekventovanejšia je kombinácia prírodopisnej a dokumentárnej monotypovej programovej služby. V súvislosti s ochotou platiť za monotypové programové služby však respondenti uvádzali rádovo nižšie hodnoty (napríklad v prípade prírodopisných TV kanálov záujem spadol zo 48% na 19%). Vôľu platiť za zahraničné programové služby najviac domácností prejavilo pri českých TV kanáloch (35%), anglických (11,8%) a nemeckých (6,7%); až 53% domácností v súčasnosti deklaruje nezáujem o platené TV kanály (pay-tv). Pokiaľ ide o ceny za platené TV kanály, respondenti najčastejšie ponúkli 100 Sk (24,5%), do 300 Sk je ochotných platiť 17,8% a do 500 Sk len 7,5%. 8. Preferované riešenia v domácnostiach ohľadom príjmu digitálnej televízie Zložitou sa javí situácia keď sa budú domácnosti rozhodovať, či kúpiť prídavné zariadenie alebo nový televízor so zabudovaným blokom na príjem digitálneho signálu. Napriek tomu, že dnes ešte nepoznajú ceny, polovica domácností, už odmieta čokoľvek kupovať. Druhá polovica sa delí na pomerne približne rovnako veľké zoskupenia za jedno alebo druhé riešenie; rozhodnú ceny a to, ako dlho už prevádzkujú svoj TV prijímač. Domácnosti neochotné investovať do dovybavenia domácnosti na príjem digitálneho signálu má svoje ťažisko v allotmentoch Veľký Krtíš, Bardejov, Banská Bystrica, Nitra a Michalovce. Necelá polovica z rozhodnutých kúpiť si prídavné zariadenie k používanému TV prijímaču by pristala na cenu do 1000 Sk, 27,5% z nich do 2000 Sk, 14,3% do 3000 Sk. Málopočetný zvyšok aj za vyššiu cenu. Z tých domácností, ktoré uvažujú radšej o kúpe digitálneho televízora by 52,8% zaplatila do 15 tisíc Sk a 35,2% je ochotná vynaložiť až 25 tisíc Sk; viac už len ojedinele. Ochota investovať významne koreluje s veľkosťou rodinného rozpočtu, teda nepriamo aj so vzdelaním a vekom. Príklon k nižším cenám je však všeobecný. V súvislosti s otázkou, v akom časovom horizonte od začatia pozemského digitálneho vysielania sú domácnosti schopné si obstarať potrebné zariadenia, boli najpočetnejšou opäť domácnosti, ktoré o to nemajú záujem. V poradí druhou skupinou sú tí, čo by to radi odložili na neskôr. Treťou sú domácnosti (12%) s vyhliadkou do 1 roka. Ostatné skupiny boli nevýznamné. Treba však poznamenať, že ide iba o deklarované ceny a časové úseky, pričom rozhodovať bude hlavne cenová dostupnosť a kúpyschopnosť domácností. Prelegislatívne východiská Návrh zákona vychádza z viacerých dokumentov nelegislatívnej povahy, najmä však zo 1. Základných zásad návrhu zákona o digitalizácii vysielania, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry SR ako materiál koncepčnej povahy na základe záverov neformálnej pracovnej skupiny zástupcov Ministerstva kultúry SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Telekomunikačného úradu SR, ktorá na zásadách návrhu zákona pracovala v období rokov 2004 a 2005 (materiál bol predmetom verejnej diskusie od 30. marca do 31. mája 2006); materiál rieši zásady pravidelného digitálneho vysielania, a 2. Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR, ktorú vypracovalo Ministerstvo dopravy SR na základe uznesenia vlády č. 5 z 11. januára 2006[6]) (materiál prijala vláda SR uznesením č. 646 z 26. júla 2006); materiál rieši podmienky prechodu. Stratégii prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR, ktorá bola prijatá v júli 2006 predchádzala Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku, ktorú prijala vlády SR uznesením č. 589 z 27. júna 2001.[7]) Novú stratégiu bolo nevyhnutné prijať najmä z dôvodu rýchleho technologického pokroku, ako aj vývoja medzinárodnej koordinácie v oblasti digitalizácie vysielania; stratégia podrobne rozpracovala také technické riešenie digitálneho pozemského televízneho vysielania, ktoré je pre Slovenskú republiku najvýhodnejšie. Prijatie novej stratégie zároveň vytvorilo reálny prelegislatívny základ pre právnu úpravu digitalizácie vysielania. Vo vzťahu k možnostiam pokrytia nákladov súvisiacich s prechodom na digitálne vysielania, a to aj z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže, vláda SR uznesením č. 646 z 26. júla 2006 zaviazala ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR predložiť na rokovanie vlády a) v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR spôsob riešenia a bližšiu kvantifikáciu rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v procese zavádzania digitálneho vysielania vo vzťahu k obyvateľom a b) spôsob riešenia a bližšiu kvantifikáciu rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v procese zavádzania digitálneho vysielania vo vzťahu k verejnoprávnym médiám. Návrh zákona sa predkladá v súlade s úlohou B.2 uznesenia č. 646/2006 a v súlade so Základnými zásadami návrhu zákona o digitalizácii vysielania. Navrhovaná právna úprava – okrem úpravy všeobecného a jednotného autorizačného modelu pre poskytovanie obsahu v rôznych typoch terestriálnych elektronických komunikačných sietí pri zohľadnení verejného záujmu (napríklad prednostné právo verejnoprávneho/regionálneho vysielateľa na zastúpenie v terestriálnom multiplexe) – vytvára tiež potenciálne stabilný legislatívny rámec prechodu z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie Navrhovaný zákon v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky Návrh zákona je koncipovaný ako lex generalis, pokiaľ ide o digitálne vysielanie, keďže vytvára všeobecný rámec pre poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí. Návrh zákona je zároveň koncipovaný ako lex specialis k zákonom § č. 308/2000 Z. z. vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov v oblasti obsahu vysielanej programovej služby a v oblasti služieb retransmisie a § č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v technickej oblasti prevádzky a poskytovania služieb elektronických komunikácií. Návrh zákona vychádza najmä z potrieb informačnej spoločnosti so zreteľom na stupňujúci sa rozvoj informačno-komunikačných technológií a zodpovedá významu, ktorý informácie pri formovaní spoločnosti zohrávajú. Návrh tiež vychádza z princípu slobody prejavu a ústavného práva občana vyhľadávať informácie a šíriť ich založené Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Návrh zákona zohľadňuje relevantné právne normy vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Návrh zákona ďalej zohľadňuje princípy relevantných právnych dokumentov Rady Európy, napríklad Odporúčanie (1994) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií, Odporúčanie (1999) 1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu a Odporúčanie (2001) 8 o samoregulácii týkajúcej sa cyber obsahov (samoregulácia a ochrana užívateľov pred ilegálnymi a škodlivými obsahmi v nových komunikačných a informačných službách). Súvisiacimi predpismi sú najmä zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii a zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. Základné ciele návrhu zákona Primárnym cieľom predloženej právnej úpravy je vytvoriť legislatívny rámec pre existenciu digitálneho vysielania, najmä v prostredí terestriálneho vysielania, ako aj liberalizáciu v poskytovaní obsahových služieb v tomto prostredí, preto by mal návrh zákona upraviť § podmienky pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky a slobodné poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu, § práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri digitálnom vysielaní programových služieb a pri poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a niektorých služieb súvisiacich s digitálnym vysielaním a § pôsobnosť orgánov verejnej správy pri regulácii digitálneho vysielania programových služieb a iných obsahových služieb poskytovaných prostredníctvom digitálneho prenos Sekundárnym cieľom predloženej právnej úpravy je – s ohľadom na medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika v oblasti digitálneho vysielania viazaná – upraviť podmienky plynulého prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu terestriálneho vysielania tak, aby najneskôr v roku 2012 mohlo dôjsť k úplnému opusteniu analógového televízneho terestriálneho vysielania. * * * Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody. [1]) Všeobecná časť dôvodovej správy, ako aj doložka vplyvov, je spracovaná s použitím jednotlivých častí výskumnej správy „Výskum problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR“, ktorú pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR spracoval Výskumný ústav spojov, n. o. v roku 2005; správa bola zverejnená v roku 2006. [2] ) Zdroj: VELŠIC, M.: Digitálna gramotnosť na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2005. [3]) Socioekonomické predispozície vo vzťahu ku frekvenčným vyhradeniam vychádzajú z výsledkov aplikácie typologickej analýzy postavenej na aplikácii clustrovej analýzy; bližšie pozri Výskum problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR, s. 93 až 118. [4]) Allotmenty: Bratislava, Nitra, Trenčín, Žilina, Námestovo, Banská Bystrica, Poprad, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Košice, Bardejov a Michalovce [5]) Predispozície a očakávania koncového užívateľa vychádzajú z výsledkov sociologického prieskumu, ktoré pre potreby Výskumu problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR realizovala agentúra MVK v decembri 2005 na vzorke 1148 respondentov nad 18 rokov veku; bližšie pozri Výskum problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR, s. 118 – 130. [6] ) Uznesením vlády SR č. 5 z 11.1.2006 o politike využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup bolo ministrovi dopravy SR uložené predložiť do 30.6.2006 na rokovanie vlády Stratégiu prechodu z analógového pozemského TV vysielania na digitálne pozemské TV vysielanie. [7] ) Úloha B.2 uznesenia vlády SR č. 589 z 27. júna 2001, ktorá zaväzovala ministra kultúry SR bola zrušená uznesením vlády SR č. 440 zo 17. mája 2006 (bod A.7).

Hledá se řídící 2 /V.

Hledá se řídící 2 /V.
Do druhej voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) dostala Rada STV do dnes desať obálok. Predseda rady Miroslav Kollár očakáva, že ďalšie obálky s prihláškami prídu na radu do pondelka. Dnes je posledný deň, kedy môžu záujemcovia o kreslo šéfa STV podať prihlášku do druhej voľby generálneho riaditeľa STV. Úplnú prihlášku museli kandidáti so všetkými prílohami najneskôr dnes podať osobne do podateľne v bratislavskom sídle STV, alebo poslať poštou na adresu: Slovenská televízia, Sekretariát Rady Slovenskej televízie, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava. Rozhodujúci je dátum na poštovej pečiatke. Prihláška musí byť aj s prílohami v zalepenej obálke s nápisom Voľba generálneho riaditeľa STV - NEOTVÁRAŤ. Rada STV otvorí obálky s prihláškami v utorok 21. novembra. Kandidátov, ktorí splnia podmienky, by mala vypočuť a následne hlasovať tak, aby celú voľbu ukončila do polovice decembra. Podrobné podmienky voľby zverejnila na internetovej stránke www.stv.sk. Rada STV schválila termín a podmienky druhej voľby nového generálneho riaditeľa STV po tom, ako 24. októbra nezvolila šéfa STV ani v 2. kole voľby. Do prvej voľby sa prihlásilo 38 záujemcov, z ktorých podmienky splnilo 26. Do finálového 2. kola voľby postúpili traja z nich - Jozef Heriban, Radim Hreha a Peter Nižňanský. V opakovanom hlasovaní 2. kola rada rozhodovala len o Hrehovi, potrebných aspoň desať hlasov sa mu však nepodarilo získať. Rada STV bude voliť nového šéfa STV už podľa nového znenia zákona o STV, ktorý vstúpil dnes do platnosti. Novela okrem iného znižuje v treťom, opakovanom hlasovaní 2. kola voľby kvórum potrebné na zvolenie riaditeľa. Namiesto dvoch tretín, teda minimálne desiatich hlasov, bude na zvolenie riaditeľa stačiť nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov rady - aspoň osem hlasov. Podľa novely nemôžu kandidovať na post riaditeľa členovia rady a Dozornej komisie. STV je bez generálneho riaditeľa od 10. júla, keď sa funkcie vzdal Richard Rybníček.

SLOVAK REALITY SHOW NEWS

SLOVAK REALITY SHOW NEWS

Policajti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite dnes predviedli na políciu podnikateľa Ladislava Reháka a advokáta, bývalého predsedu federálneho Ústavného súdu Ernesta Valka. Potvrdil to prezident PZ Ján Packa. Packa dodal, že ich zatiaľ nezadržali, len previedli pre podozrenie zo spáchania závažného trestného činu. Či ide o vydieranie, Packa nepotvrdil. Oboch mužov predviedli v Bratislave. Ladislava Reháka, jeho dvoch synov a Róberta Janža obvinili pred niekoľkými dňami vyšetrovatelia z vydierania. Prokurátor pre neho žiadal väzbu, sudca ju však neakceptoval. Prokurátor podal sťažnosť, o ktorej má krajský súd rozhodnúť v pondelok. Do väzby však súd vzal jeho syna Martina a Róberta Janža, ktorý patrí do skupiny " piťovcov" Juraja Ondrejčáka. Ladislav Rehák bol spolumajiteľom Rádia Express, má vplyv v rádiu Jemné melódie a periodikách .týždeň, Star, Slovenka, La Femme či Dorka

Na západe nič nové

Na západe nič nové

Jozef Mračna, riaditeľ štúdia Bratislava v Bratislave kandiduje ako nezávislý na primátora i poslanca v Malackách (doteraz tam bol poslancom za koalíciou SDKÚ, ANO a DS) a Branislav Záhradník, bývalý štatutár , súčasný výkonný riaditeľ a kandidát na generálneho riaditeľa STV, je kandidátom na poslanca v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves za SDKÚ, DS a KDH .

The Young CIVIS Media Prize 2007

The Young CIVIS Media Prize 2007

CIVIS Media Foundation pre integráciu a kultúrnu rôznorodosť v Európe hľadá skvelé a inovatívne programy , ktoré portrétujú kultúrnu rôznorodosť v Európe. Prihlášky do súťaže sa môžu zasielať od konca novembra a deadline je 20. januára 2007. Young CIVIS Media Prize 2007 bude udelená reportážam, správam , dokumentom, či hraným dielam filmovým alebo televíznym, ktoré budú hovoriť o mierovom spolužití v európskych imigračných societách. Diela by mali mať dátum vzniku medzi 21. januárom 2006 a 20. januárom 2007. Maximálny vek autora je 32 rokov. Prihlasovať diela môžu iba televízne spoločnosti, filmové a televízne školy, žurnalistické a komunikačné vysoké školy z EÚ, Švajčiarska, Bulharska a Rumunska. Cena je dotovaná sumou 5,000 EUR Bližšie informácie TU.

14. 11. 2006

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

V pondelok sa začalo súdne pojednávanie s dvoma dánskymi novinármi pre zverejnenie správy tajnej služby, ktorá spochybnila existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku pred inváziou pod vedením USA. Po prvý raz v modernej histórii Dánska, ktoré je zapáleným obhajcom slobody prejavu, novinárov obvinili z prezradenia štátneho tajomstva. Ak ich súd uzná vinnými, hrozí im väzenie až do dvoch rokov. Súd by mal rozhodnúť do konca mesiaca alebo začiatkom decembra. Michael Bjerre a Jesper Larsen, reportéri konzervatívneho denníka Berlingske Tidende, zverejnili v roku 2004 sériu článkov, pričom čerpali z vnútornej analýzy predstaviteľa dánskej spravodajskej služby Franka Grevila. V závere Grevilovej správy vypracovanej ešte pred inváziou do Iraku, ktorú podporilo aj Dánsko, sa píše, že "neexistujú zaručené informácie o funkčných zbraniach hromadného ničenia" v Iraku. Po zverejnení článkov a citátov z Grevilovej správy vo februári a marci 2004, bol jej autor odsúdený na štvormesačné väzenie za poskytnutie údajov novinárom. Vnútorná analýza a novinové články spätne vrhli pochybnosť na oprávnenie vlády konzervatívcov pripojiť sa k americkým a britským silám v Iraku. Bjerre a Larsen povedali, že informáciu odhalili preto, lebo bola predmetom verejného záujmu. Z rovnakého činu ako reportérov obvinili aj šéfredaktora novín Nielsa Lundeho. Ten v rozhovore pre dánsky rozhlas Ritzau v sobotu povedal: "Chceme byť zbavení viny, pretože sme chceli verejnosť a dánsky parlament oboznámiť s dôležitými informáciami." Noviny mali podľa neho právo "zverejniť dôležité informácie, ktoré prinášajú nový pohľad na dôvody dánskej vlády zapojiť sa do vojny v Iraku".

Dnešným dňom sa začal štrajk zamestnancov BBC, ktorý pokračuje aj zajtra. Druhu fázu štrajku naplánovali pracovníci na 23 a 24. novembra. Štrajkovať bude približne 90. zamestnancov z divízie spravodajstva, ktorí sú zodpovední za zabezpečenie strategického plánovania, technického vybavenia a podporu „BBC News“. Napätie v BBC spôsobila neochota vedenia skrátiť pracovný čas zamestnancom, ktorí chcú touto akciou donútiť kompetentných ku kompromisom. Personál British Broadcasting Corporation sa snaží bojovať o priaznivé výsledky štrajku bez ujmy na divákoch a poslucháčoch BBC.

Nebezpečnú tekutinu, ktorá je zložkou výbušniny prezývanej Satanova matka, sa podarilo bez problémov prepašovať reportérovi maďarskej televízie cez bezpečnostnú kontrolu budapeštianskeho letiska Ferihegy.Podľa informácií internetovej stránky štátnej televízie M1 reportér kriminalistického týždenníka Modrá žiara sa pokúsil preniesť na palubu lietadla číru tekutinu v parfumovej fľaštičke, aby tak otestoval sprísnený bezpečnostný systém letiska zavedený v týchto dňoch v súlade s ostatnými krajinami Európskej únie.Tekutina bola síce pod hranicou množstva 100-mililitrov, ktoré ešte možno na palubu lietadla v príručnej batožine dostať, takéto obmedzenie však samo o sebe nezaručuje bezpečnosť, tvrdí portál M1.Ak by bezpečnostná kontrola zisťovala, či je obsah flakónu skutočne parfum, zistila by na základe pachu nebezpečnej chemikálie opak. Na letisku Ferihegy ale povedali, že nie je ich úlohou zisťovať takúto skutočnosť, nepredpisuje im to nariadenie únie. Satanovou matkou prezývajú výbušnú zmes troch tekutín, ktorú používajú teroristi. Jednotlivé zložky možno dostať – síce vo veľmi zriedenej forme – aj v bežných obchodoch. V auguste chceli takouto zmesou vyhodiť do vzduchu lietadlá smerujúce z Veľkej Británie do USA, podľa plánov mali komponenty prepašovať do lietadla vo forme nealkoholických nápojov. Takáto výbušnina explodovala a zranila osem osôb v auguste 2003 na Západnom námestí v Budapešti v električke. Zranený bol aj 20-ročný mladík, ktorý jednotlivé zložky výbušniny prevážal v plecniaku vo fľašiach. Podľa expertov k reakcii došlo po tom, ako tekutiny v úplne malom množstve vytiekli z fliaš.

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Výročná Cena SOZA

Výročná Cena SOZA
Už po desiatykrát bude občianske združenie Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) v stredu odovzdávať výročnú Cenu SOZA. Ocenenia sa budú odovzdávať v dvanástich kategóriách. Osobitne v oblasti vážnej, populárnej, folklórnej a dychovej hudby. Nechýbajú medzi nimi ani ceny za najúspešnejšiu skladbu, pre najúspešnejšieho autora hudobných diel, za najúspešnejšie uvádzanie tvorby v zahraničí, za najúspešnejšiu skladbu zahraničného autora, najúspešnejší nosič zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu zahraničného repertoáru, za najúspešnejší nosič zvukového alebo zvukovo - obrazového záznamu tvorby slovenských autorov, veľká cena za celoživotné dielo, zápis do Zlatej knihy SOZA, či osobitná cena za najvyšší podiel domáceho repertoáru v rozhlasovom vysielaní. V minulosti sa do Zlatej knihy SOZA podarilo zapísať aj umelcom ako Eugen Suchoň, Gejza Dusík, Jaroslav Filip a Svetozár Stračina. Veľkú cenu získali v posledných štyroch ročníkoch Ilja Zelenka, Tomáš Janovic, Marián Varga a Anton Petrík. Slovenský ochranný zväz autorský udeľuje ceny na základe výsledkov štatistického spracovania údajov z uplynulého roka o použití hudby vo vysielaní rádií, televízií alebo na koncertoch. O udelení Zápisu do Zlatej knihy a Veľkej cene rozhoduje Výbor SOZA. Osobitná cena sa odovzdáva za najvyšší podiel domáceho repertoáru vo vysielaní rozhlasových staníc.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Novely zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase , známe tiež aj ako Jarjabkove novely, začnú platiť v stredu. Obe predložil do parlamentu poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek a Národná rada SR ich schválila 24. októbra. Novely zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných štatutárnych zástupcov do zvolenia šéfa verejnoprávneho média. Pri voľbe generálneho riaditeľa znižujú v treťom hlasovaní kvórum potrebné na zvolenie z dvojtretinovej na nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady. Na zvolenie tak v opakovanom hlasovaní druhého kola voľby stačí osem zo všetkých 15 hlasov členov rady. V ostatných hlasovaniach potrebuje kandidát na zvolenie stále aspoň 10 hlasov. Novely zároveň zakazujú kandidovať členom rád a dozornej komisie na post riaditeľa STV resp. SRo. Rozhlasová rada a Rada STV zároveň podľa noviel dostali novú kompetenciu - možnosť určiť dočasného štatutára na čas od odchodu starého a do nástupu nového generálneho riaditeľa. Ako uviedol D. Jarjabek, vychádzal z návrhu, ktorý počas voľby šéfa SRo pripravilo začiatkom roka ministerstvo kultúry. Neobáva sa, že by jeho ustanovenia mohol niekto spochybniť, keďže obe novely konzultoval s právnikmi a prešli aj ministerstvom kultúry, Národnou radou a legislatívnou radou vlády. Podľa neho zákaz kandidovať na generálneho riaditeľa pre členov rady a dozornej komisie verejnoprávneho média nie je v slovenskej legislatíve výnimočný a takýchto obmedzení je viac. Tvrdí, že nejde o porušenie práva na prístup k verejným funkciám. Cieľom podľa Jarjabka je zabrániť možnému konfliktu záujmov. Jarjabkovo tvrdenie potvrdzuje aj Martin Sečanský z právnickej kancelárie SSP. Ako vyplýva z právneho stanoviska, skutočnosť, že kandidát na zvolenie za generálneho riaditeľa STV alebo SRo nemôže byť zároveň členom Rady STV alebo Rozhlasovej rady a ani členom Dozornej komisie STV či SRo nie je porušením ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám upravuje Ústava SR, a to tak, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k takýmto funkciám, čo neznamená len právo uchádzať sa o takúto funkciu, ale aj požiadavku na splnenie všetkých podmienok, ktoré sú pre určitú funkciu určené," konštatuje sa v stanovisku. "Ak sa funkcia generálneho riaditeľa STV považuje za verejnú funkciu, na ktorú sa vzťahuje ústavné právo, tak podľa nášho názoru by novelou zákona nedošlo k porušeniu tohto práva, nakoľko podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa STV by pre všetkých občanov zostali rovnaké, a to vrátane podmienky, že kandidovať na funkciu generálneho riaditeľa nemôže žiadny člen Rady STV alebo Dozornej komisie," uvádza Sečanský. Sečanský nepovažuje novelu zákona o STV za retroaktívnu. Novela začne platiť v stredu 15. novembra, pričom voľby riaditeľa boli vyhlásené už 25. októbra. "Ústava SR, s ktorou by novela zákona potenciálne mohla byť v rozpore, upravuje zákaz retroaktivity, a to len pre oblasť trestného práva. V civilnom práve, najmä v procesných predpisoch, je však bežné, že novým zákonom sa upravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúceho zákona, pričom však právne účinky, ktoré nastali za účinnosti predchádzajúceho zákona, zostávajú zachované," tvrdí Sečanský. V tomto prípade sa tak voľba generálneho riaditeľa STV dokončí podľa novelizovaného zákona. Najbližšie tri roky vedie Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska (LOToS) Nataša Petrová, agentúru SITA o tom informoval spolok. Kongres spolku ju vo funkcii výkonnej riaditeľky LOToS potvrdil vo štvrtok 9. novembra na svojom rokovaní v Martine. Hlavným bodom programu kongresu boli voľby do správnych orgánov spolku - rady a revíznej komisie. LOToS založilo v decembri 1997 päť lokálnych TV a dnes zastrešuje 46 lokálnych televízií. Sídli v Martine a jednou z jeho hlavných úloh je presadzovanie nezávislého šírenia informácií, nezávislosti vysielania a rozvoj duálneho TV vysielania. LOToS pôsobí ako centrálny koordinátor pre zjednotenie technického vybavenia TV štúdií a pravidelne aktualizuje informácie o stave lokálneho TV vysielania na Slovensku. Podieľa sa na výrobe, distribúcii a vysielaní spoločných programov. LOToS pripravuje odborné školenia pre pracovníkov lokálnych TV. Vyvrcholením jeho celoročnej práce je Workshop - celoslovenská prehliadka lokálnych televíznych staníc.

Slovenská televízia má oddnes jedného štatutárneho zástupcu, Ľubora Košúta. Branislav Zahradník v pondelok oznámil druhému štatutárnemu zástupcovi STV Ľuborovi Košútovi, riaditeľovi obchodu a reklamy v STV a Rade STV, že sa k dnešnému dňu vzdáva svojej funkcie štatutárneho zástupcu STV. Urobil tak na základe tzv. Jarjabkovej novely zákona o STV, ktorá sa stane účinnou v stredu. Okrem iného upravuje pôsobenie štatutárneho zástupcu v čase, keď nie je zvolený generálny riaditeľ STV a hovorí o tom, že STV má mať jedného štatutára, upozornil Zahradník. Ak predchádzajúci riaditeľ určil dvoch štatutárnych zástupcov, Rada STV má podľa novely z nich vybrať jedného dočasného štatutára. "Rozhodol som sa rezignovať, aby som pre STV nespôsobil určitú neistotu z hľadiska jej konania navonok," hovorí Zahradník. Rada STV by podľa Zahradníka mala na svojom najbližšom rokovaní naplánovanom na 21. novembra potvrdiť Ľubora Košúta vo funkcii dočasného štatutárneho zástupcu generálneho riaditeľa STV. . Ak by Zahradník na svoju funkciu nerezignoval, museli by členovia rady vyberať medzi ním a Košútom potvrdil predseda Rady STV Miroslav Kollár. Zahradník ostáva vo funkcii výkonného riaditeľa STV, pod ktorého patrí riadenie všetkých procesov v STV. Táto funkcia bola v STV spravidla súčasťou právomocí štatutárneho zástupcu. Zahradník odmieta spájať svoju rezignáciu na post štatutárneho zástupcu s jeho možnou účasťou v druhej voľbe šéfa verejnoprávnej televízie. "Kandidovať na generálneho riaditeľa STV by som mohol aj ako štatutárny zástupca," uviedol, pričom svoju kandidatúru nepotvrdil, ale ani nevyvrátil.

Za riaditeľa Slovenskej televízie sa zatiaľ nikto nehlási. V stredu je pritom posledný termín na podanie prihlášky do volieb. Potvrdil to predseda Rady STV Miroslav Kollár, ktorý však vraví, že kandidáti mali na podanie prihlášok málo času. Očakáva, že v najbližších dňoch príde asi 20 obálok. Obálky od kandidátov by mala rada otvárať v utorok o týždeň, keď tiež zverejnia mená prihlásených. Pravdepodobne medzi nimi bude aj výkonný riaditeľ STV Branislav Zahradník, ktorý o kandidatúre uvažuje. Zahradník je tiež kandidátom opozičnej SDKÚ-DS v regionálnych voľbách, pretože si chce udržať post poslanca bratislavskej Karlovej Vsi, kde pôsobí aj ako zástupca starostu. Je tiež poslancom Bratislavského kraja, kde má mandát ešte tri roky. Kandidatúru potvrdil aj odborník na digitalizáciu Radim Hreha, ktorý získal v prvých voľbách v októbri najviac hlasov - šesť, zvyšných deväť bolo neplatných. Ešte raz by sa mal prihlásiť aj bývalý šéf umeleckého centra TV Markízy Roman Lipták, hovorí sa aj o bývalom riaditeľovi sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry Vladimírovi Červenákovi, ktorý bol pred štyrmi rokmi protikandidátom exriaditeľa STV Richarda Rybníčka. Záujem nevylúčil ani expolitik Jozef Heriban, ktorý sa v prvých voľbách dostal do užšieho výberu. Druhé voľby riaditeľa STV sa zrejme odohrajú podľa nových pravidiel, ktoré podľa novely zákona o STV budú platiť od stredy. Ak sa nikomu nepodarí získať potrebných desať hlasov od 15-člennej rady, v poslednom treťom hlasovaní bude kandidátovi na úspech stačiť osem hlasov. Nový riaditeľ bude rozhodovať o chode verejnoprávnej inštitúcie s dvojmiliardovým rozpočtom, za čo mu mesačne patrí plat viac ako 150.000 korún. Okrem oživenia pôvodnej tvorby televízie ho čakajú aj súdne spory s prepustenými zamestnancami i Štúdiom Beta za viac ako 800 miliónov korún. Riaditeľ tiež bude musieť vyriešiť otázku budúcnosti dcérskych spoločností STV, ktoré vo viacerých prípadoch hospodárili neefektívne.

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS

TOP 20 - 45.týždeň /6.11.2006 - 12.11.2006/

1. Televízne noviny-Markíza-12.11.2006, 2. Televízne noviny-Markíza -6.11.2006, 3. Televízne noviny-Markíza -9.11.2006, 4.Televízne noviny-Markíza 8.11.2006, 5. Televízne noviny-Markíza-7.11.2006, 6 .Televízne noviny-Markíza- 11.11.2006 , 7.Televízne noviny-Markíza-10.11.2006, 8.LETS DANCE- Markíza-12.11.2006, 9. Susedia-Markíza-6.11.2006, 10.Športové noviny- Markíza-12.11.2006 , 11. Počasie -Markíza -11.11.2006 , 12 .Počasie-Markíza- 12.11.2006 , 13 .Športové noviny -Markíza-11.11.2006 , 14.Počasie -Markíza 6.11.2006, 15 .NOVINY -TV JOJ-12.11.2006 , 16 .Zámena manželiek -Markíza -7.11.2006 , 17.Reflex -Markíza -8.11.2006 , 18 .Reflex-Markíza-9.11.2006 , 19 . Počasie - Markíza -9.11.2006 , 20.Reflex -Markíza-6.11.2006

13. 11. 2006

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

EU MEDIA NEWS

EU MEDIA NEWS
Ministri kultúry členských krajín Európskej únie sa dnes dohodli na návrhu nových pravidiel pre fungovanie tzv. Televízie bez hraníc vrátane vysielania reklamy. Slovensko je podľa ministra kultúry Mareka Maďariča s kompromisným návrhom revidovanej smernice z roku 1997 spokojné. Návrh musí ešte schváliť Európsky parlament.Podiel reklamy bude môcť byť maximálne 12 minút za hodinu, pričom nebude riadené, ako často môžu byť programy prerušené. Filmy a správy však možno prerušiť len raz za 30 minút. "Otázka bola diskutovaná najmä z hľadiska detských programov a ich možnosti prerušovania reklamami. Tam sa dosiahol zákaz prerušovania detských programov, ktorých minutáž je 30 a viac minút, čo znamená, že tam zostala možnosť len sponzorsky podporovať takéto relácie. To je samozrejme dosť dôležité, pretože napríklad aj na Slovensku televízne programy pre deti v komerčných televíziách sú podporované sponzorskými príspevkami a bez tejto možnosti by bol možno počet týchto relácií ohrozený," zdôraznil Maďarič.Podľa komisárky pre médiá a informačnú spoločnosť Viviane Redingovej tieto pravidlá zaistia, že európske televízie nebudú podobné americkým, kde dochádza k permanentnému prerušovaniu programov reklamou.Ministri riešili aj tzv. product placement, teda umiestňovanie reklamného predmetu propagujúceho nejakú značku do relácií. Tu sa jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť, či tento prvok použijú v športových a zábavných programoch, filmoch a seriáloch, pričom však musí tento program upozorniť na jeho použitie a nesmie priamo vyzývať na jeho nákup.Rada sa tiež dohodla aj v otázke, či bude program regulovaný v krajine pôvodu, z ktorej sa vysiela, alebo v krajine destinácie, v ktorej sa vysiela. Tu sa podľa Maďariča dospelo k dohode, že krajina destinácie môže žiadať nápravu v prípade, ak má pocit, že krajina pôvodu porušuje nejaké pravidlá. V prípade služieb na požiadanie bude smernica platiť iba v obecnej rovine a nebudú sa na ňu vztahovať konkrétne pravidlá o reklame. Smernica tak robí rozdiel medzi bežným televíznym vysielaním, ktorému je divák vystavený pasívne a službami na vyžiadanie požádání, které divák zaplatí a aktívne získa napríklad na internete.Slovensko malo podľa ministra pôvodne viaceré výhrady a to najmä k rozšíreniu pôsobnosti revidovanej smernice o Televízii bez hraníc, je však spokojné s kompromisom. "V rámci neho boli vylúčené z regulácie tzv. nelineárne služby - t.j. televízne vysielanie prostredníctvom mobilu, či internetu a boli doňho zaradené okrem klasických televíznych služieb tzv. služby televízneho charakteru," objasnil Maďarič.