27. 11. 2011

Kto pôjde odpočí /ú/vať 23 ?

Kto pôjde odpočí /ú/vať 23 ?

Podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák je ochotný ísť pre kauzu s odpočúvaním novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) na detektor lži. "Ja sa so žiadnym živým dôstojníkom VOS nepoznám, nie som s nikým v kontakte," povedal dnes Kaliňák v diskusnej relácii TV Markíza Na telo. "Jednoducho nastala situácia, keď padla vláda a zhodili odposluchy, došlo všetkým, ktorí na VOS robia, že sú zneužívaní na politické ciele," povedal Kaliňák na margo kópie spisu VOS s prepismi odpočúvaní, ktorého obsah prezentoval na tlačovej konferencii 24. novembra. "Začali tie informácie dávať, či už novinárom alebo nám preto, aby sa začali brániť," doplnil. "Kópiu spisu som dostal potom, čo Galko zverejnil všetky nezákonne urobené súkromné hovory (rozhovory Kaliňáka s novinárkou Pravdy Vandou Vavrovou anonymne zaslané médiám, pozn. TASR). Dostal som mailovú komunikáciu, ktorú si môže polícia preveriť," zdôraznil Kaliňák. Pripomenul, že zákon zakazuje aj prepis nahrávky hovoru na papier, ak sa netýka trestnej činnosti. V prípade jeho rozhovorov s novinárkou Vandou Vavrovou došlo k prepisu rozhovorov, aj keď v nich žiadny náznak trestnej činnosti nebol. Navyše ich niekto poskytol médiám. Kaliňák je presvedčený, že za zverejnením prepisov jeho telefonátov s Vavrovou je exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), ktorý v minulosti naznačoval prepojenia medzi denníkom Pravda a opozičným politikom a dokonca avizoval ich medializáciu. Galko dnes v TV Markíza opäť poprel, že by mal niečo spoločné so zverejnením prepisov telefónnych rozhovorov Roberta Kaliňáka s Vavrovou. "To posledné, čo sa zverejnilo, tieto prepisy, výpisky alebo čo to bolo, kde sa podpredseda strany Smer vyhrážal redaktorke, veď to mohlo uniknúť od hocikiaľ, od niekoho, kto sa už na to nemohol pozerať," vyhlásil. Galko poprel aj tvrdenia, že Ministerstvo obrany (MO) SR riadil aj po zrušení svojho poverenia v stredu 23. novembra. Tvrdí, že sa na ministerstve zdržiaval len minimálne a aj to len s cieľom dať si do poriadku veci. "Od stredy som nepodpísal žiaden dokument," povedal. Na námietku redaktorky, že sa oboznamoval s utajenými skutočnosťami VOS, keďže v piatok 25. novembra medializoval podozrenie z úniku informácií od konkrétneho staršieho dôstojníka VOS, reagoval Galko negatívne. "Ja tvrdím, že som sa s utajovanými skutočnosťami neoboznamoval," vyhlásil. Zároveň zopakoval, že dôvodom, prečo sa VOS podarilo identifikovať zdroj možného úniku de facto za jediný deň, hoci pred tým bez podobného úspechu mesiace odpočúvalo novinárov, bola tlačová konferencia Roberta Kaliňáka, na ktorej mal kópiu spisu z VOS. "Vo štvrtok sa prvýkrát zjavila paradoxne v rukách podpredsedu strany Smer kópia spisu a paradoxne na druhý deň zverejnil kópiu dokumentu denník Pravda, kde bolo vidno, že tam boli popísané jednotlivé úkony. Posledný úkon mal dátum 28. júna," vysvetlil Galko. Stačilo teda konfrontovať s výzvou ísť na výsluch na polygraf všetkých dôstojníkov VOS, ktorí mali spis po tomto dátume. Keďže jeden z nich výsluch na detektore lži odmietol, stal sa hlavným podozrivým. "Veď ten posledný vývoj vyzerá, že to naozaj išlo od jedného dôstojníka. A ja som veľmi zvedavý, ako sa bude pán podpredseda strany Smer-SD, ktorý by dnes mal byť v úplne inom zariadení, a nie chodiť po štúdiách, ako sa bude tváriť, keď raz tento dôstojník nájde trochu hanby v sebe a začne rozprávať," vyhlásil exminister obrany Galko. Dodal, že považuje celú kauzu za komplot voči svojej osobe za to, že sa snažil v rezorte bojovať proti korupcii. "Robil som na rezorte poriadok bez ohľadu na to, kto za tými špinavými biznismi stojí. Došiel som na niektoré väčšie prípady a dostal som množstvo varovaní, aby som s tým prestal, lebo bude zle," vyhlásil dnes Galko. "Vojenské obranné spravodajstvo nemá čo stíhať korupciu, to má robiť polícia," reagoval Kaliňák, podľa ktorého mohlo VOS takýmto postupom v jednom prípade v minulosti prekaziť vyšetrovanie polície. "To, čím sa pán Galko chváli, že dal 14 trestných oznámení, myslím, že 12 z nich vôbec nesúvisí s prácou VOS. A čo hovorí o tom, že sa niekto stíha, že bol dokonca odsúdený, to je prípad, ktorý sme začali stíhať ešte my. On len rozpráva o tom, že niekomu stúpil na otlak, že odhalil nejaké korupčné veci, ale z toho sa nepotvrdilo nič. A sám sa začal korupčne správať. Toho sa zľakol a začal odpočúvať novinárov," vyhlásil Kaliňák. Dodal, že sudca, ktorý tieto odpočúvania povolil, bol podľa jeho názoru uvedený do omylu. "Robíme zo sudcov gumených panákov, ktorí rozhodujú mirnix - dirnix," odmietol Galko nekompetentné rozhodovanie sudcu o odpočúvaní novinárov. Pripomenul, že sudcovia nepovolia odpočúvanie vo všetkých prípadoch. "Každý sudca má povinnosť počas celého obdobia nasadenia ITP skúmať, či dôvody nepominuli," dodal. Exminister nechcel zverejňovať utajené informácie, preto redaktorke odpovede na niektoré jej otázky naznačoval tiež otázkami. "Odkiaľ viete, že z redakcie (denníka Pravda, pozn. TASR) neprichádzali na Ministerstvo obrany (MO) SR otázky, z ktorých bolo zrejmé, že redaktori ovládajú štruktúru VOS, dianie a personálnu situáciu? Presne tých ľudí, ktorí boli vymenení spolu s ich pravými menami?" opýtal sa Galko, podľa ktorého arbitrom v tejto kauze môže byť len nezávislé vyšetrovanie. Exministri obrany a vnútra Ľubomír Galko (SaS) a Róbert Kaliňák (Smer-SD) si nevedia sadnúť za jeden stôl a diskutovať o údajnom odpočúvaní novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS). Kaliňák by vraj chcel, lebo sa nebojí, problém je však podľa neho v Galkovi. Ten to odmieta. Za spoločný stôl s Kaliňákom si nesadne preto, že nemieni "legitimizovať človeka, ktorý robil to, čo robil, a mal by sa zbaliť a už nikdy sa nevrátiť do politiky". Obaja to povedali v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12, kde každý s moderátorkou diskutoval sám. Exministri si názory na údajné odpočúvanie vymieňali v posledných dňoch pomerne ostro tak cez médiá, ako aj priamo v parlamente. Kaliňák tvrdí, že Galko sa uchýlil k odpočúvaniam preto, aby "špicľoval" novinárov, politikov, svojich kolegov aj ochrankárov. "Toto sa robilo za totality," vyhlásil. Podľa Kaliňáka Galko zneužil svoje právomoci spolu s VOS. "Nezákonne zapnuté odposluchy, VOS nemá čo takto riešiť svoje problémy, nezákonné zverejnenie odposluchov," vymenoval niektoré porušenia Kaliňák. Nezákonné bolo podľa neho aj vyšetrovanie za pomoci detektora lži, ktoré podľa Galka odhalilo vynášača informácií z VOS. Galko prekročenie právomocí a porušenia zákonov odmieta. "To, či nejaká kompetencia bola prekročená, môžeme povedať až po vyšetrení. To neprebehlo," zdôraznil. Zároveň odmietol tvrdenie, že odpočúvania využil na politický boj. "Rozviazal som VOS-ke ruky s jedinou podmienkou, aby všetko bolo legálne. Išli sme bojovať s korupciou a za nás hovoria výsledky. Podali sme 14 trestných oznámení. Koľko ich podal môj predchodca, za ktorého sa tiež odpočúvalo?" reagoval Galko. Exminister obrany zároveň odmietol tvrdenie, že zverejnil prepisy odpočúvaní a skritizoval Kaliňáka za to, že riadil denník Pravda. To podľa neho dokazuje prepis, ktorý sa dostal na verejnosť. Kaliňák odmieta, že by denník riadil. Kaliňák tiež kritizoval Galka za to, že sa pohyboval na ministerstve obrany celé dva dni po tom, ako mu bolo zrušené poverenie viesť rezort. Exminister vnútra sa obáva negatívnej reakcie Bruselu. "Dva dni sa motal civil po ministerstve obrany. Nechcem zažiť tú hanbu, čo na to povie Brusel," vyhlásil. Galko sa bránil tým, že na ministerstve bol len preto, aby si zbalil veci. "Po tom, ako som prebral dekrét o zrušení poverenia, dohodli sme sa s pani premiérkou, že budem k dispozícii na ministerstve dovtedy, kým tam nepríde nový minister. Nie je to o tom, že by som ministerstvo riadil, ale o tom, že som tam mal veľa práce so svojím odchodom. Zbaliť si veci, vyčistiť počítače, protikorupčnú linku, odovzdať veci. Počas tých dvoch dní som nepodpísal ani jeden dokument," vysvetlil Galko. Ani pracovníci Vojenského obranného spravodajstva (VOS), ktorí žiadali o nasadenie odpočúvania na novinárov, ani sudca, ktorý ho povolil, nečakali, že ich niekto niekedy bude kontrolovať. Práve to môže byť dôvod, prečo v tomto prípade prišlo k toľkým chybám. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V Politike to povedal poslanec NR SR za SDKÚ-DS a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Martin Fedor. "Potrebujeme odstrániť formalizmus z celého procesu, ktorý sa týka nasadzovania informačno-technických prostriedkov (ITP). Formalizmus pritom, keď sa žiada, formalizmus pri tom, keď sudca rozhoduje, pretože zatiaľ ani jedna, ani druhá strana, ani tá, ktorá žiada, ani tá, ktorá potvrdzuje, nemá pocit, že im do toho vôbec niekto niekedy môže vidieť," povedal Fedor, ktorý spolu s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (SDKÚ-DS) navrhuje posilniť kontrolné právomoci parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. "Už len samotný fakt, keď bude rozšírený pocit, že niekto môže nahliadať do dokumentov, ktoré sa týkajú nasadzovania ITP, bude mimoriadne dôležitý pre to, aby podľa môjho názoru poklesol počet nasadzovaných ITP a aby to nebola taká formálna činnosť. Priebežná a náhodná kontrola bude veľmi dobrý nástroj," dodal Fedor. Podľa jeho návrhu by vo výbore vznikla kontrolná skupina minimálne dvoch poslancov, jedného koaličného a druhého opozičného, ktorí by mali právomoc kontrolovať aj "živé" prípady odpočúvania. "My sme mali prvé informácie predsa už vo februári, že tam neoprávnené osoby chodia do priestorov, kde sa vyťažujú telefonáty, aj sme to uviedli verejne," doplnil Fedora podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák. "Ak by v tom momente mal výbor tie právomoci, o ktorých hovorí pán poslanec Fedor, tak by sme poslali tých dvoch, štyroch alebo šiestich (poslancov, pozn. TASR), išli by sa pozrieť na tento problém a referovali by. A k tejto kauze by nikdy nedošlo," vyhlásil Kaliňák. Podľa Radoslava Procházku (KDH) však nie je kľúčový problém v legislatíve. "Podmienky sú prísne a má ich kontrolovať súd," pripomenul. "Nie som si istý, že dôveru verejnosti zvýši to, ak dáme dvom, štyrom alebo šiestim politikom veľmi koncentrovanú kontrolnú právomoc. Ale nebránim sa meritórne diskusii o tomto návrhu," uzavrel Procházka.

Copyright © TASR 2011