MEDIA NEWS
Americký prezident Barack Obama v úvode pondelkového televízneho duelu so svojím republikánskym vyzývateľom Mittom Romneym povedal, že od nástupu do funkcie pred štyrmi rokmi urobila jeho vláda svet bezpečnejším. Romney povedal, že USA musia urobiť viac pre to, aby moslimský svet odmietol extrémizmus.
Témou tretej a poslednej televíznej diskusie hlavných prezidentských kandidátov pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 6. novembra, je predovšetkým zahraničná politika. Obaja politici majú v prieskumoch takmer vyrovnanú podporu medzi voličmi, ktorí sú rozhodnutí ísť hlasovať.
Obama vstúpil do duelu v meste Boca Raton na Floride podľa prieskumov s náskokom, pokiaľ ide o dôveru voličov v oblasti zahraničnej politiky, ktorá je jeho silnou stránkou v porovnaní s Romneym. Toho voliči lepšie vnímajú v ekonomických otázkach, dominantnej téme amerických volieb.
Počas 90-minútovej diskusie sa očakávajú otázky týkajúce sa politiky voči Izraelu a Palestínčanom, iránskeho jadrového programu, konfliktu v Sýrii, vojny v Afganistane či obchodu s Čínou.
Témou tretej a poslednej televíznej diskusie hlavných prezidentských kandidátov pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 6. novembra, je predovšetkým zahraničná politika. Obaja politici majú v prieskumoch takmer vyrovnanú podporu medzi voličmi, ktorí sú rozhodnutí ísť hlasovať.
Obama vstúpil do duelu v meste Boca Raton na Floride podľa prieskumov s náskokom, pokiaľ ide o dôveru voličov v oblasti zahraničnej politiky, ktorá je jeho silnou stránkou v porovnaní s Romneym. Toho voliči lepšie vnímajú v ekonomických otázkach, dominantnej téme amerických volieb.
Počas 90-minútovej diskusie sa očakávajú otázky týkajúce sa politiky voči Izraelu a Palestínčanom, iránskeho jadrového programu, konfliktu v Sýrii, vojny v Afganistane či obchodu s Čínou.
Americký prezident Barack Obama a jeho republikánsky vyzývateľ Mitt Romney načrtli v pondelok vo svojom treťom televíznom dueli odlišné vízie úlohy, ktorú podľa nich majú zohrávať Spojené štáty vo svete.
Témou ich poslednej televíznej diskusie pred voľbami 6. novembra bola zahraničná politika, v ktorej má Obama väčšiu dôveru voličov a Romney naopak len malé skúsenosti. Obaja dosahujú v posledných prieskumoch takmer vyrovnané výsledky.
Romney uviedol, že USA majú "zodpovednosť a výsadu" podporovať mier na celom svete. Domáce problémy ako je stagnujúca ekonomika a dlhy však podľa neho oslabili vedúce postavenie krajiny. Romney zdôraznil, že by ako prezident neznižoval vojenské výdavky a usilovať sa posilniť medzinárodné spojenectvá.
Obama povedal, že USA sú vo svete "tou nenahraditeľnou krajinou" a v súčasnosti sú silnejšie než pri jeho nástupe do funkcie pred štyrmi rokmi. Spojené štáty by podľa neho mali oživiť svoje hospodárstvo udržaním pracovných miest v krajine namiesto ich presunu do zahraničia.
Obama vstúpil do debaty útočne a Romneyho obvinil, že v zahraničnopolitických otázkach sa neustále mýli. Kritizoval Romneyho za podporu začatia vojny v Iraku, nesúhlas s odchodom vojakov z tejto krajiny, za meniace sa postoje v otázke Afganistanu i namietanie proti dohodám s Ruskom v oblasti jadrových zbraní.
Romney svoje postoje obhajoval a Obamovi povedal, že útoky na jeho osobu určite nie sú spôsobom, ako napríklad zastaviť násilie na Blízkom východe. Konštatoval, že v rozpore s prvotnými nádejami viedlo zvrhnutie autoritárskych režimov v Egypte, Líbyi a inde k "narastajúcej vlne chaosu". Obama podľa neho neprišiel so súvislou politikou v reakcii na zmeny zmietajúce regiónom.
Obaja kandidáti sa zhodli v tom, že sú proti vyslaniu amerických vojakov do Sýrie s cieľom ukončiť tamojšie násilie. Podľa Romneyho by USA mali stáť na čele úsilia o zistenie, ktoré opozičné skupiny sú zodpovedné, a postarať sa o to, že budú mať zbrane potrebné na boj proti režimu prezidenta Bašára Asada. Obama uviedol, že Washington so spojencami v regióne zisťuje viac o sýrskej opozícii. Poskytovanie ťažkých zbraní týmto skupinám však podľa neho nie je "jednoduchou záležitosťou".
Obama tiež povedal, že USA budú stáť pri Izraeli v prípade, ak sa stane terčom útoku. Zdôraznil okrem toho, že Irán nezíska jadrové zbrane, "pokiaľ budem prezidentom". Romney by presadzoval diplomatickú izoláciu Teheránu, ktorého prezident Mahmúd Ahmadínežád podľa neho svojou rétorikou podnecuje genocídu a mal by byť stíhaný na základe medzinárodného práva.
Obama sa dotkol aj Romneyho vyjadrení počas predvolebnej kampane o tom, že Rusko je hlavným geopolitickým nepriateľom USA. "Zdá sa, že chcete importovať zahraničnú politiku 80. rokov, práve tak ako sociálnu politiku 50. a ekonomickú politiku 20. rokov," povedal svojho vyzývateľovi.
Témou ich poslednej televíznej diskusie pred voľbami 6. novembra bola zahraničná politika, v ktorej má Obama väčšiu dôveru voličov a Romney naopak len malé skúsenosti. Obaja dosahujú v posledných prieskumoch takmer vyrovnané výsledky.
Romney uviedol, že USA majú "zodpovednosť a výsadu" podporovať mier na celom svete. Domáce problémy ako je stagnujúca ekonomika a dlhy však podľa neho oslabili vedúce postavenie krajiny. Romney zdôraznil, že by ako prezident neznižoval vojenské výdavky a usilovať sa posilniť medzinárodné spojenectvá.
Obama povedal, že USA sú vo svete "tou nenahraditeľnou krajinou" a v súčasnosti sú silnejšie než pri jeho nástupe do funkcie pred štyrmi rokmi. Spojené štáty by podľa neho mali oživiť svoje hospodárstvo udržaním pracovných miest v krajine namiesto ich presunu do zahraničia.
Obama vstúpil do debaty útočne a Romneyho obvinil, že v zahraničnopolitických otázkach sa neustále mýli. Kritizoval Romneyho za podporu začatia vojny v Iraku, nesúhlas s odchodom vojakov z tejto krajiny, za meniace sa postoje v otázke Afganistanu i namietanie proti dohodám s Ruskom v oblasti jadrových zbraní.
Romney svoje postoje obhajoval a Obamovi povedal, že útoky na jeho osobu určite nie sú spôsobom, ako napríklad zastaviť násilie na Blízkom východe. Konštatoval, že v rozpore s prvotnými nádejami viedlo zvrhnutie autoritárskych režimov v Egypte, Líbyi a inde k "narastajúcej vlne chaosu". Obama podľa neho neprišiel so súvislou politikou v reakcii na zmeny zmietajúce regiónom.
Obaja kandidáti sa zhodli v tom, že sú proti vyslaniu amerických vojakov do Sýrie s cieľom ukončiť tamojšie násilie. Podľa Romneyho by USA mali stáť na čele úsilia o zistenie, ktoré opozičné skupiny sú zodpovedné, a postarať sa o to, že budú mať zbrane potrebné na boj proti režimu prezidenta Bašára Asada. Obama uviedol, že Washington so spojencami v regióne zisťuje viac o sýrskej opozícii. Poskytovanie ťažkých zbraní týmto skupinám však podľa neho nie je "jednoduchou záležitosťou".
Obama tiež povedal, že USA budú stáť pri Izraeli v prípade, ak sa stane terčom útoku. Zdôraznil okrem toho, že Irán nezíska jadrové zbrane, "pokiaľ budem prezidentom". Romney by presadzoval diplomatickú izoláciu Teheránu, ktorého prezident Mahmúd Ahmadínežád podľa neho svojou rétorikou podnecuje genocídu a mal by byť stíhaný na základe medzinárodného práva.
Obama sa dotkol aj Romneyho vyjadrení počas predvolebnej kampane o tom, že Rusko je hlavným geopolitickým nepriateľom USA. "Zdá sa, že chcete importovať zahraničnú politiku 80. rokov, práve tak ako sociálnu politiku 50. a ekonomickú politiku 20. rokov," povedal svojho vyzývateľovi.
V utorkovom televíznom dueli amerických prezidentských kandidátov, v ktorej sa hovorilo o zahraničnopolitických otázkach, nebolo miesta pre Európu. Prezident Barack Obama ani jeho vyzývateľ Mitt Romney kontinent na druhej strane Atlantického oceánu nespomenuli, všíma si agentúra DPA.
Popri témach ako vojna Afganistane, obchod s Čínou či spor okolo iránskeho jadrového programu zaznela v 90-minútovej diskusii zmienka len o jednej európskej krajine: Grécku.
Republikán Romney využil grécku ekonomickú krízu na varovanie pred pokračovaním Obamovej hospodárskej politiky ďalšie štyri roky v prípade jeho opätovného zvolenia. "To by znamenalo, že by sme sa s dlhmi 20 miliárd dolárov pohybovali smerom ku Grécku," vyhlásil.
Popri témach ako vojna Afganistane, obchod s Čínou či spor okolo iránskeho jadrového programu zaznela v 90-minútovej diskusii zmienka len o jednej európskej krajine: Grécku.
Republikán Romney využil grécku ekonomickú krízu na varovanie pred pokračovaním Obamovej hospodárskej politiky ďalšie štyri roky v prípade jeho opätovného zvolenia. "To by znamenalo, že by sme sa s dlhmi 20 miliárd dolárov pohybovali smerom ku Grécku," vyhlásil.
Prezident USA Barack Obama porazil svojho republikánskeho vyzývateľa Mitta Romneyho v poslednej z troch televíznych debát. Vyplýva to z hodnotení analytikov i z výsledkov prieskumu medzi divákmi, oznámila dnes stanica CNN.
Obama i Romney v poslednej televíznej diskusii 15 dní pred prezidentskými voľbami prezentovali svoje rozdielne názory na zahraničnú politiku a úlohu Spojených štátov vo svete.
V súlade s očakávaniami Obama v debate zúročil svoje skúsenosti zo štvorročného pôsobenia v Bielom dome a svojho súpera, menej skúseného v zahranično-politickej oblasti, zatlačil do defenzívy.
Romney napokon musel chtiac-nechtiac súhlasiť s postupom Obamovej demokratickej administratívy vo väčšine kľúčových otázok, vrátane problematiky Iránu a prístupu k občianskej vojne v Sýrii.
Pozorovatelia CNN zhodujú na tom, že jednoznačným víťazom debaty sa stal Obama, vyjadrujú však pochybnosti nad tým, či môže tento úspech výraznejšie ovplyvniť výsledky volieb.
Podľa prieskumu CNN/ORC medzi divákmi označilo Obamu za víťaza debaty 48 percent voličov, zatiaľ čo Romneyho 40 percent. Štatistická odchýlka bola plus-mínus 4,5 percenta. Obamovo víťazstvo potvrdil aj prieskum stanice CBS.
Republikánsky kandidát však podľa prieskumu CNN dokázal presvedčiť mnohých divákov, že by bol v prípade víťazstva dôveryhodným lídrom.
Obama i Romney v poslednej televíznej diskusii 15 dní pred prezidentskými voľbami prezentovali svoje rozdielne názory na zahraničnú politiku a úlohu Spojených štátov vo svete.
V súlade s očakávaniami Obama v debate zúročil svoje skúsenosti zo štvorročného pôsobenia v Bielom dome a svojho súpera, menej skúseného v zahranično-politickej oblasti, zatlačil do defenzívy.
Romney napokon musel chtiac-nechtiac súhlasiť s postupom Obamovej demokratickej administratívy vo väčšine kľúčových otázok, vrátane problematiky Iránu a prístupu k občianskej vojne v Sýrii.
Pozorovatelia CNN zhodujú na tom, že jednoznačným víťazom debaty sa stal Obama, vyjadrujú však pochybnosti nad tým, či môže tento úspech výraznejšie ovplyvniť výsledky volieb.
Podľa prieskumu CNN/ORC medzi divákmi označilo Obamu za víťaza debaty 48 percent voličov, zatiaľ čo Romneyho 40 percent. Štatistická odchýlka bola plus-mínus 4,5 percenta. Obamovo víťazstvo potvrdil aj prieskum stanice CBS.
Republikánsky kandidát však podľa prieskumu CNN dokázal presvedčiť mnohých divákov, že by bol v prípade víťazstva dôveryhodným lídrom.
Americká herečka a komička a aktivistka za práva homosexuálov Ellen DeGeneresová sa v noci nadnes stala nositeľkou Ceny Marka Twaina za jej prínos pre komediálny žáner.
Pri odovzdávaní ceny vo washingtonskom Kennedyho centre rečníci vyzdvihli nielen jej komediálny talent, ale aj prelomové priznanie sa k homosexualite pred 15 rokmi.
Rozhodnutie zverejniť svoju sexuálnu orientáciu síce otriaslo jej sľubne sa vyvíjajúcou hereckou kariérou, ale - ako priznala 54-ročná DeGeneresová - bolo nesmierne dôležité pre jej osobnú dôstojnosť. "Urobila som to pre seba a ukázalo sa, že to veľmi pomohlo aj iným ľuďom a malo to veľký ohlas," povedala herečka.
Cena je pomenovaná po americkom spisovateľovi a satirikovi Markovi Twainovi a je najvyššou americkou poctou za úspechy v oblasti komediálneho žánru. Cena sa udeľuje od roku 1998 a DeGeneresová je štvrtou ocenenou ženou. V uplynulých rokoch sa laureátmi ceny stali herci Steve Martin, Bill Cosby, Will Ferrell, Bob Newhart, či Richard Pryor.
Pri odovzdávaní ceny vo washingtonskom Kennedyho centre rečníci vyzdvihli nielen jej komediálny talent, ale aj prelomové priznanie sa k homosexualite pred 15 rokmi.
Rozhodnutie zverejniť svoju sexuálnu orientáciu síce otriaslo jej sľubne sa vyvíjajúcou hereckou kariérou, ale - ako priznala 54-ročná DeGeneresová - bolo nesmierne dôležité pre jej osobnú dôstojnosť. "Urobila som to pre seba a ukázalo sa, že to veľmi pomohlo aj iným ľuďom a malo to veľký ohlas," povedala herečka.
Cena je pomenovaná po americkom spisovateľovi a satirikovi Markovi Twainovi a je najvyššou americkou poctou za úspechy v oblasti komediálneho žánru. Cena sa udeľuje od roku 1998 a DeGeneresová je štvrtou ocenenou ženou. V uplynulých rokoch sa laureátmi ceny stali herci Steve Martin, Bill Cosby, Will Ferrell, Bob Newhart, či Richard Pryor.
Copyright © TASR 2012
