31. 7. 2014

Stanovisko MS SR k niektorým otázkam o navrhovanej právnej úprave doručovania Reakcia na komentár šéfredaktora týždenníka Plus 7 dní

Stanovisko MS SR k niektorým otázkam o navrhovanej právnej úprave
doručovania Reakcia na komentár šéfredaktora týždenníka Plus 7 dní

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23. júla zverejnilo na svojej webovej stránke pracovný návrh Civilného sporového poriadku. Ide o jeden z troch nových kódexov, ktoré by mali nahradiť existujúci Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Cieľom rekodifikácie civilného práva procesného je vytvoriť podmienky pre efektívnejšie, hospodárnejšie a spravodlivejšie súdne konanie.
      Jednou z čiastkových otázok, ktorá sa nanovo rieši v rámci rekodifikácie, je otázka doručovania. Práve súčasná nedokonalá úprava doručovania tvorí často podstatnú prekážku pri domáhaní sa ochrany práv prostredníctvom súdu a je pomerne jednoducho zneužiteľná na vytváranie obštrukcií s cieľom umelo predlžovať súdne konanie. Preto sa v rámci rekodifikácie navrhuje posilniť zodpovednosť osoby za preberanie súdnych zásielok na adrese, ktorú má zapísanú v registri obyvateľov SR. Ak si zásielku doručenú na svoju adresu neprevezme, po uplynutí príslušných lehôt bude platiť tzv. fikcia doručenia.
      V súvislosti so zverejnením návrhu sa objavili otázky, resp. interpretácie v médiách, ktoré svedčia o nepochopení súčasnej i navrhovanej právnej úpravy. Dezinformácie vznikajú napríklad pri argumentovaní dlhšie trvajúcou dovolenkou, poprípade hospitalizáciou. Tu si však dovolíme vysvetliť situáciu na konkrétnom prípade. Ak je súdnou zásielkou napríklad rozsudok, voči ktorému je prípustné odvolanie, vykoná sa pokus o doručenie tejto písomnosti adresátovi na adresu, ktorú má uverejnenú vo verejnom registri. Ak sa adresátovi nepodarí na túto adresu doručiť, má 18 dní nato, aby si zásielku prebral. Ak si ju v tejto lehote nepreberie, potom sa zásielka vracia naspäť súdu a po troch dňoch začína plynúť lehota na podanie odvolania, teda 15 dní. Adresát má pritom v schránke stále oznam o tom, že mu zo súdu prišla písomnosť. Ak ani počas týchto ďalších 15 dní adresát neurobí voči súdu nijaký úkon (teda napríklad nepodá odvolanie), rozsudok nadobudne právoplatnosť. Keď sa adresát dozvie o právoplatnosti rozsudku, má ďalších 15 dní na to, aby podal súdu návrh na odpustenie zmeškania lehoty a zároveň úkon vykonal (resp. v našom prípade podal odvolanie). V tomto prípade ide o povinnosť súdu odpustiť zmeškanie lehoty, čo vyplýva z dikcie navrhovaného § 114 CSP ("Súd odpustí zmeškanie lehoty...."). Ak teda osoba odchádza na viac ako (18+3+15) dní a nezabezpečí si vyberanie schránky (čo je pomerne bežným štandardom, ak odchádzame na tak dlhý čas) a zároveň dôvod, pre ktorý sa nezdržiavala na svojej adrese, nie je ospravedlniteľný , až vtedy môže nastať situácia, že sa právoplatne rozhodne bez jej vedomia.
      Ďalej pripomíname, že obdobná, aj keď výrazne komplikovanejšia fikcia doručenia je obsiahnutá aj v súčasnom Občianskom súdnom poriadku (§ 47 od. 2 O.s.p.). Navrhovaná dikcia nového kódexu sa v tejto časti vo svojej podstate pridŕža súčasnej právnej úpravy, no podstatnou novinkou je, že sa odstraňuje povinnosť opakovaného doručovania (tzv. modré a žlté lístočky), čo neúmerne zaťažuje súdne konanie.
      Navrhovaná právna úprava je inšpirovaná zahraničnými právnymi úpravami, je úplne štandardná a plne v súlade s právom na spravodlivý proces.
      MS SR oceňuje záujem a profesionálnu prácu všetkých médií, ktoré k problematike rekodifikácie civilného práva procesného pristupujú zodpovedne a s potrebnou mierou porozumenia. MS SR sa zároveň nebráni konštruktívnej kritike navrhovaných kódexov, tak zo strany odbornej i laickej verejnosti, ako aj zo strany médií. Práve v záujme podpory čo najširšej odbornej verejnej diskusie MS SR zverejňuje jednotlivé časti pripravovanej reformy s výrazným predstihom pred zaradením materiálov do medzirezortného pripomienkového konania.
      V tomto kontexte však musíme s poľutovaním konštatovať, že niektoré medializované závery sú založené na nepochopení problematiky. Na niektoré takéto dezinterpretácie považujeme potrebné osobitne zareagovať.
      V komentári p. Luknára (plus 7 dní) bol ako "absurdný" označený "návrh, aby zodpovednosť za to, či príde svedok na pojednávanie, niesla tá strana sporu, ktorá ho ako svedka navrhne. Ak nepríde, dôkaz sa nevykoná a dotyčná strana príde o možnosť podporiť jeho výpoveďou svoje tvrdenia". Komentár predkladá otázku, "čo v prípade, ak svedok, ktorého chcete vypočuť, aby ste protistrane dokázali, že nehovorí pravdu, je jej blízky rodinný príslušník či priateľ? Veď on predsa nemá záujem vypovedať proti svojmu blízkemu - a tak jednoducho nepríde. A súdu to bude úplne jedno? Nie je náhodou prvoradou úlohou súdu zistiť pravdu a na jej základe rozhodnúť? A keď treba, dať svedka predvolať pod hrozbou pokuty či, ak to nepomôže, aj políciou?"
      V prvom rade treba povedať, že moderné sporové konanie sa v celej európskej právnej kultúre riadi zásadou formálnej pravdy. Súd skutočne v klasickom sporovom konaní nemá zisťovať "ako veci naozaj sú", ale rozhodovať na základe dôkazov, ktoré mu predložia sporové strany. Inak povedané, strana v sporovom konaní musí dokázať to, čo tvrdí, inak spor stratí (prehrá). Naopak, zásadou materiálnej pravdy sa riadi takzvané nesporové (mimosporové) konanie – napríklad v prípade rozhodovania o starostlivosti o maloletých sa súd nemôže riadiť iba tým, čo mu predložia účastníci konania, ale musí si aj sám zadovažovať dôkazy, aby mohol rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa. Takéto konania však budú upravené v osobitnom procesnom kódexe, ktorý bude prispôsobený povahe mimosporových typov súdnych konaní.
      Pokiaľ ide o svedka, podľa návrhu Civilného sporového poriadku ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní. Ak však takýto postup nie je možný, strana požiada súd o predvolanie svedka a takýto svedok je povinný sa ustanoviť pred súd. V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť políciou (porov. § 95 a § 190 návrhu CSP).
      Vyššie spomenutý komentár ostro kritizuje i v celej Európe zavedenú a dôsledne dodržiavanú modernú zásadu koncentrácie: "Nový súdny kódex ráta aj s tým, že sudca bude môcť hocikedy povedať, že už žiadne ďalšie dôkazy nebude akceptovať. A čo keď sa počas pojednávania objaví taká závažná informácia, že úplne zmení pohľad na prípad? Nebudú ju akceptovať, pretože naše súdnictvo musí zrýchliť konania?"
      Médiá v súčasnosti vystupujú veľmi často proti slovenským súdom negatívne a veľmi často ako argument ich kritiky používajú dĺžku súdneho konania, neustále "naťahovanie" sporov a odročovanie pojednávaní. Tieto postupy súdu sú však zapríčinené i správaním sa strán sporu. To sa Ministerstvo spravodlivosti SR snaží zmeniť. Jedným z nástrojov je možnosť súdu určovať lehoty na predkladanie dôkazov. Cieľom takejto "sudcovskej koncentrácie konania" je zabrániť umelému predlžovaniu súdneho konania neustálym predkladaním nových a nových dôkazov, ktoré strana mohla už dávno predložiť. Návrh Civilného sporového konania upravuje túto problematiku nasledovným spôsobom: "Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas; prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (viď § 144 CSP)". Ak sa teda v priebehu sporu objaví nová, závažná skutočnosť, o ktorej žalobca alebo žalovaný nemohol vedieť skôr, súd na ňu, samozrejme, bude musieť prihliadať.

Ministerstvo spravodlivosti SR
Tlačové oddelenie