MEDIA NEWS
Najväčší hráč na českom knižnom trhu Albatros Media pokračuje vo svojom rozsiahlom akvizičnom ťažení. Najnovšie sa stal 100-% vlastníkom Vydavateľstva Fragment, ktoré patrí s ročnými tržbami vyše 120 miliónov korún (4,35 milióna eur) do desiatky najväčších nakladateľských domov v Česku. Za uplynulých šesť rokov tak Albatros "zhltol" už siedmeho konkurenta, konštatujú na svojej internetovej stránke pražské Hospodářské noviny (HN).
"Po spojení s Fragmentom sa náš obrat zväčší asi o tretinu z približne 450 miliónov Kč ročne na zhruba 600 miliónov Kč. Počet vydávaných titulov pritom vzrastie ešte o niečo viac než o tretinu," uviedol riaditeľ Albatrosu Václav Kadlec.
Albatros ročne vydáva približne 1000 titulov (vrátane kníh v cudzích jazykoch), Fragment ich vlani vytlačil takmer 400. Hodnotu celej transakcie nechce Kadlec zverejniť, podľa jeho slov ide ale o jednu z dvoch najväčších akvizícií v histórii Albatrosu.
Vydavateľstvo Fragment bolo pre Albatros lákavé predovšetkým z dvoch dôvodov. Jednak sa rovnako ako Albatros zameriava najmä na detského čitateľa - zhruba 70 % minuloročnej produkcie Fragmentu bolo určenej pre deti a mládež. Podiel Albatrosu na českom trhu s knihami pre deti sa tak po akvizícii zvýši z 30 % na takmer polovicu.
Akvizíciou navyše Albatros posilní svoju pozíciu na Slovensku, ktoré je pre neho po Česku najdôležitejším trhom. Fragment má totiž aj slovenské nakladateľstvo a rovnako ako Albatros prevádzkuje ako v Česku, tak aj na Slovensku kluby mladých čitateľov. "Fragment je na Slovensku veľmi významný a Slovensko je zasa dôležité pre nás. Založili sme tam dcérsku spoločnosť, máme na Slovensku vlastnú redakciu, zvyšujeme tam produkciu a chceme významne rásť," vysvetľuje Kadlec.
Odhaduje, že investované peniaze sa Albatrosu vrátia najneskôr do piatich rokov.
"Po spojení s Fragmentom sa náš obrat zväčší asi o tretinu z približne 450 miliónov Kč ročne na zhruba 600 miliónov Kč. Počet vydávaných titulov pritom vzrastie ešte o niečo viac než o tretinu," uviedol riaditeľ Albatrosu Václav Kadlec.
Albatros ročne vydáva približne 1000 titulov (vrátane kníh v cudzích jazykoch), Fragment ich vlani vytlačil takmer 400. Hodnotu celej transakcie nechce Kadlec zverejniť, podľa jeho slov ide ale o jednu z dvoch najväčších akvizícií v histórii Albatrosu.
Vydavateľstvo Fragment bolo pre Albatros lákavé predovšetkým z dvoch dôvodov. Jednak sa rovnako ako Albatros zameriava najmä na detského čitateľa - zhruba 70 % minuloročnej produkcie Fragmentu bolo určenej pre deti a mládež. Podiel Albatrosu na českom trhu s knihami pre deti sa tak po akvizícii zvýši z 30 % na takmer polovicu.
Akvizíciou navyše Albatros posilní svoju pozíciu na Slovensku, ktoré je pre neho po Česku najdôležitejším trhom. Fragment má totiž aj slovenské nakladateľstvo a rovnako ako Albatros prevádzkuje ako v Česku, tak aj na Slovensku kluby mladých čitateľov. "Fragment je na Slovensku veľmi významný a Slovensko je zasa dôležité pre nás. Založili sme tam dcérsku spoločnosť, máme na Slovensku vlastnú redakciu, zvyšujeme tam produkciu a chceme významne rásť," vysvetľuje Kadlec.
Odhaduje, že investované peniaze sa Albatrosu vrátia najneskôr do piatich rokov.
Maďarsko by malo lepšie zabezpečiť slobodu médií, boj s rozšírenou netoleranciou a diskrimináciou a zlepšiť ochranu ľudských práv migrantov. Uviedol to dnes komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks v rámci prezentácie správy, ktorá vznikla po jeho júlovej návšteve Maďarska.
Rada Európy víta zlepšenie právnych predpisov pre médiá v Maďarsku, ku ktorým došlo od prijatia reštriktívneho mediálneho zákona v roku 2010, štrasburská inštitúcia však vyjadrila znepokojenie z toho, že maďarské médiá trpia nedostatočným právnym rámcom a sú vystavené politickým tlakom.
"Existencia niektorých ustanovení, ako sú prísne sankcie, spochybňujú slobodu médií a tlačia ich k autocenzúre," uvádza sa v správe komisára Muižnieksa.
RE vníma ako problematické rozsiahle administratívne a regulačné právomoci Mediálnej rady, ktorá je zraniteľná voči politickému vplyvu a kontrole. Okrem toho sú aj opatrenia, ako je daň z príjmov z reklamy alebo obmedzenie politickej reklamy, ktoré ohrozujú pluralitu médií.
Hoci Maďarsko posilnilo legislatívu a prax v boji proti zločinom z nenávisti a prejavom nenávisti, komisár Muižnieks vyjadril obavy zo zhoršujúcej sa situácie, pokiaľ ide o prejavy rasizmu a intolerancie najmä voči Rómom, židom, členom LGBTI komunity, žiadateľom o azyl a utečencom. Prejavy nenávisti boli zaznamenané aj voči chudobným ľuďom a bezdomovcom.
Podľa Rady Európy znepokojujúcim rozmerom tohto problému je viditeľná prítomnosť extrémistických organizácií a ich prepojenie s politickou stranou, ktorá má zastúpenie v parlamente. Členovia strany Jobbik sú známi pre používanie protirómskej a antisemitskej rétoriky.
Muižnieks vo svojej správe odporučil, že maďarské orgány by mali s väčšou rozhodnosťou bojovať proti netolerancii a diskriminácii, vrátane lepšieho vyšetrovania možných rasovo motivovaných trestných činov.
Rovnako je podľa neho potrebné posilniť boj proti všetkým formám diskriminácie. Musí sa tiež zlepšiť prístup Rómov ku vzdelaniu, slušnému bývaniu a zamestnaniu. Urgentný pokrok je potrebný pre zabezpečenie práv osôb so zdravotným postihnutím, kde úrady "by mali prestať s umiestňovaním osôb so zdravotným postihnutím v inštitúciách a vyhnúť sa otváraniu nových, aj keď menších, inštitúcií" a presunúť finančné prostriedky z inštitúcií na personalizované podporné služby.
Muižnieks vyjadril znepokojenie i z opatrení na zákaz bezdomovcov a výstavbu chát a chatrčí v Budapešti a ďalších mestách, ktoré boli opísané ako kriminalizácia bezdomovectva v praxi. Komisár vyzval zodpovedné orgány, aby preskúmali reštriktívne nariadenia a vyšetrili nahlásené prípady núteného vysťahovania rodín bez alternatívneho riešenia a prípady odobratých deti od svojich rodín z dôvodov zlých sociálno-ekonomických podmienok.
Problémom v Maďarsku je podľa RE rozsiahle využívanie zadržiavacej väzby pre žiadateľov o azyl. Muižnieks odporučil častejšie používať alternatívy k zadržiavacej väzbe a zlepšiť režim azylového konania. Maďarský zákon umožňuje zadržanie žiadateľov o azyl aj v prípade rodín s deťmi, komisár preto vyzval na zrušenie tohto ustanovenia.
Rada Európy víta zlepšenie právnych predpisov pre médiá v Maďarsku, ku ktorým došlo od prijatia reštriktívneho mediálneho zákona v roku 2010, štrasburská inštitúcia však vyjadrila znepokojenie z toho, že maďarské médiá trpia nedostatočným právnym rámcom a sú vystavené politickým tlakom.
"Existencia niektorých ustanovení, ako sú prísne sankcie, spochybňujú slobodu médií a tlačia ich k autocenzúre," uvádza sa v správe komisára Muižnieksa.
RE vníma ako problematické rozsiahle administratívne a regulačné právomoci Mediálnej rady, ktorá je zraniteľná voči politickému vplyvu a kontrole. Okrem toho sú aj opatrenia, ako je daň z príjmov z reklamy alebo obmedzenie politickej reklamy, ktoré ohrozujú pluralitu médií.
Hoci Maďarsko posilnilo legislatívu a prax v boji proti zločinom z nenávisti a prejavom nenávisti, komisár Muižnieks vyjadril obavy zo zhoršujúcej sa situácie, pokiaľ ide o prejavy rasizmu a intolerancie najmä voči Rómom, židom, členom LGBTI komunity, žiadateľom o azyl a utečencom. Prejavy nenávisti boli zaznamenané aj voči chudobným ľuďom a bezdomovcom.
Podľa Rady Európy znepokojujúcim rozmerom tohto problému je viditeľná prítomnosť extrémistických organizácií a ich prepojenie s politickou stranou, ktorá má zastúpenie v parlamente. Členovia strany Jobbik sú známi pre používanie protirómskej a antisemitskej rétoriky.
Muižnieks vo svojej správe odporučil, že maďarské orgány by mali s väčšou rozhodnosťou bojovať proti netolerancii a diskriminácii, vrátane lepšieho vyšetrovania možných rasovo motivovaných trestných činov.
Rovnako je podľa neho potrebné posilniť boj proti všetkým formám diskriminácie. Musí sa tiež zlepšiť prístup Rómov ku vzdelaniu, slušnému bývaniu a zamestnaniu. Urgentný pokrok je potrebný pre zabezpečenie práv osôb so zdravotným postihnutím, kde úrady "by mali prestať s umiestňovaním osôb so zdravotným postihnutím v inštitúciách a vyhnúť sa otváraniu nových, aj keď menších, inštitúcií" a presunúť finančné prostriedky z inštitúcií na personalizované podporné služby.
Muižnieks vyjadril znepokojenie i z opatrení na zákaz bezdomovcov a výstavbu chát a chatrčí v Budapešti a ďalších mestách, ktoré boli opísané ako kriminalizácia bezdomovectva v praxi. Komisár vyzval zodpovedné orgány, aby preskúmali reštriktívne nariadenia a vyšetrili nahlásené prípady núteného vysťahovania rodín bez alternatívneho riešenia a prípady odobratých deti od svojich rodín z dôvodov zlých sociálno-ekonomických podmienok.
Problémom v Maďarsku je podľa RE rozsiahle využívanie zadržiavacej väzby pre žiadateľov o azyl. Muižnieks odporučil častejšie používať alternatívy k zadržiavacej väzbe a zlepšiť režim azylového konania. Maďarský zákon umožňuje zadržanie žiadateľov o azyl aj v prípade rodín s deťmi, komisár preto vyzval na zrušenie tohto ustanovenia.
Copyright © TASR 2014
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Cavusoglu v utorok vyhlásil, že nemôže akceptovať "takú tvrdú kritiku" zo strany EÚ v súvislosti s víkendovými raziami v opozičných médiách. Podľa jeho slov "môže hocikto vyjadriť nespokojnosť so zatýkaním novinárov a túžbu po transparentnom súdnom procese, no kontrastuje to s úprimným procesom" odštartovaným medzi Ankarou a Bruselom. V auguste vymenovaný šéf tureckej diplomacie sa domnieva, že "priama tvrdá kritika a hrozby namierené na stagnujúci proces rokovaní nie sú úprimnými prístupmi". Ako dodal, "chceme sa stať členom EÚ a urýchliť rokovanie, keďže sme urobili výrazné reformy za posledných 12 rokov v oblastiach slobody tlače a prejavu".
Počas víkendových policajných razií v tureckých médiách zadržali takmer 30 ľudí vrátane novinárov, producentov, scenáristov a bývalých policajných šéfov. Podľa prezidenta Recepa Erdogana išlo o súčasť nevyhnutnej odpovede na "špinavé operácie" politických nepriateľov ohrozujúcich demokraciu v krajine a EÚ za jej kritiku odkázal, nech sa stará o seba.
2014, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
