DALITO!

10. 7. 2017

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Blogerom a užívateľom sociálnych sietí šíriacim falošné správy hrozí v Taliansku podľa kontroverzného návrhu nového zákona pokuta vo výške niekoľko tisíc eur a dokonca aj väzenie. O návrhu zákona, ktorý presadzuje senátroka Adele Gambarová - bývalá členka opozičnej populistickej strany Hnutie päť hviezd (M5S) - by mal taliansky Senát rokovať už v nadchádzajúcich týždňoch.
"Internet je džungľa a my potrebujeme zákon, ktorý nám umožní ju regulovať," povedala agentúre DPA Gambarová.
Jej návrh zákona počíta s pokutami vo výške 5000 eur za zverejnenie "falošných, prehnaných alebo tendenčných správ týkajúcich sa zjavne nepodložených či falošných údajov alebo faktov" na internete. Ak by takto zverejnené správy boli poplašné či zavádzali verejnosť, hrozilo by ich šíriteľom až jednoročné odňatie slobody.
Návrh neopomína ani šíriteľov "nenávistnej kampane voči jednotlivcom" či správ podkopávajúcich demokraciu pre vlastné politické ciele. Tým by hrozila pokuta do výšky 10.000 eur a dvojročné väzenie.
Zákon by sa naopak nemal týkať novinárov, ktorých profesia už je podobným spôsobom regulovaná, uviedla senátorka. Dodala, že samotné posúdenie toho, čo už spadá pod kategóriu "falošná správa", bude na rozhodnutí súdu.
Gambarová uviedla, že návrh, pri ktorého tvorbe sa inšpirovala januárovým uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, má v Taliansku podporu naprieč politickým spektrom a ak prejde, mohol by slúžiť "ako príklad aj pre ďalšie krajiny".
Podľa kritikov je však návrh formulovaný príliš nejasne a predstavuje tiež hrozbu pre slobodu prejavu. Samotné Hnutie päť hviezd sa domnieva, že internetoví aktivisti sú často spoľahlivejší než mainstreemové médiá a prisľúbilo, že proti návrhu bude bojovať "všetkými možnými prostriedkami".

Copyright TASR ©2017

Nemecké médiá sa vo svojich komentároch k summitu G20 v Hamburgu venujú hlavne výtržnostiam, než jeho politickým záverom. Zaoberajú sa tým, či sa mal summit vôbec konať vo veľkomeste, či mohla polícia postupovať inak a tiež tým, ako reagovať na ľavicové extrémistov.
Stefan Braun v komentári na serveri liste Süddeutsche Zeitung zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa politici stretávali na podobných akciách, ako bol práve hamburský summit, pretože možno mnohé dohodnúť. Vrcholná schôdzka v Hamburgu ale podľa neho tentoraz bola debaklom. Desaťtisíce pokojných demonštrantov za to ale rozhodne nemôžu.
"Hamburský debakel nesie iné meno. Sú ním zahalenie násilníci; je ním naivita politiky, ktorá problém brutálnych výtržníkov podcenila," myslí si komentátor. Časť viny podľa neho nesú tiež organizátori protestov, ktorí nechceli vziať na vedomie, že výtržníkom nejde o politické ciele, ale iba o násilí.
"Je prekvapujúce, že polícia a organizátori nenásilných demonštrácií mohli situáciu až tak podceniť," píše Braun. Kritika podľa neho padá ale v prvom rade na politiky, teda na spolkovú vládu a na radnici v Hamburgu, pretože mali počítať s najhorším možným scenárom, nie s tým najpriaznivejším.
Peter Huth z denníka Die Welt vidí za excesy aj dlhodobo príliš mäkkou politiku Nemecka voči ľavicovým extrémistom, ktorá je podľa neho výrazne odlišná od prístupu k pravicovým radikálom. "To, čo sa stalo v Hamburgu, je dôsledkom slepoty voči ľavicovému extrémizmu," mieni Huth, podľa ktorého ľavicoví radikáli v Berlíne alebo práve v Hamburgu doteraz mohli v takzvaných autonómnych centrách v pokoji plánovať svoje akcie a útoky.
Podobne to vidí aj komentár na serveri denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, podľa ktorého v Nemecku existuje silná ľavicovo-radikálnej scéna. "Jej priaznivci sníva o revolučnom prevrate, ktorý krajinu premení v utópiu. Neznášajú štát a jeho inštitúcie, snaží sa ho ponížiť, kde môžu. Nebezpečnosť tejto scény je neustále znižovaná," myslí si denník.
V nemeckých médiách sa dnes diskutuje aj o tom, či sa mal summit vôbec v Hamburgu uskutočniť. Rozhodnutie v sobotu kancelárka Angela Merkelová zdôvodňovala napríklad tým, že sa podobné akcie už len kvôli nutným hotelovým kapacitám musia organizovať vo veľkých mestách.
Napríklad list Lübecker Nachrichten to ale vidia inak. Mesto a polícia podľa neho situáciu úplne zle vyhodnotili. Zvládli síce ochrániť mocné tohto sveta, ale boli bezmocné, keď bandy výtržníkov prevzali kontrolou nad jednou z mestských štvrtí. Ochrana summitu a delegácií stála toľko síl a energie, že tisícky policajtov niekoľko dní pracovali na hraniciach svojich síl. Správnym riešením teda podľa Lübecker Nachrichten nie dovolávať sa ešte väčšieho počtu policajtov, ale neporadí žiaden summit uprostred veľkomesta.

Copyright ČTK ©2017