MEDIA NEWS
"Světlana je skúsená moderátorka, ktorá dlhodobo odvádza výborné výkony v rozhovoroch s vrcholnými politikmi," uviedol riaditeľ spravodajstva a športu ČT Zdeněk Šámal, ktorého vo štvrtok citoval portál televízie.
Ponuku moderovať prezidentskú debatu pred druhým kolom priamych volieb dostal najprv Václav Moravec, ale odmietol ju. Ako jeden z dôvodov pritom uviedol, že nechce byť hromozvodom Zemanovej kritiky voči ČT. "Generálneho riaditeľa som už v nedeľu informoval, že debatu moderovať nebudem," povedal Moravec už skôr.
Zeman Moravca často kritizuje a rozhovory s ním niekoľko rokov odmieta, napísal v stredu portál Novinky.cz.
Moravec svoje rozhodnutie nemoderovať diskusiu spresnil pre spravodajský web Médiář. Uviedol, že sa "líšili jeho predstavy a predstavy vedenia ČT o formáte, stopáži a podobne". "Dobré pre ČT a jej divákov je, že sa po mojom nedeľnom oznámení generálnemu riaditeľovi o nemoderovaní podarilo odblokovať odmietavý postoj kancelára (Vratislava) Mynářa k účasti prezidenta Zemana v záverečnej debate ČT," vysvetlil Moravec.
Diskusný duel sa bude vysielať v priamom prenose vo štvrtok 25. januára od 20.00 h na kanáloch ČT1 a ČT24. Obaja kandidáti už účasť na debate písomne potvrdili.
Druhé kolo prezidentských volieb v Česku sa bude konať 26. a 27. januára.
Witowská začínala novinársku kariéru ako redaktorka tlačovej agentúry ČTK a denníka Mladá fronta DNES. Prvýkrát nastúpila do Českej televízie v roku 1996; po pôsobení v súkromnej televízii Prima sa do ČT nakrátko vrátila v roku 2011 a definitívne po materskej dovolenke v roku 2012. Od roku 2014 moderuje program Interview ČT24, teda pravidelný profilový podvečerný rozhovor s osobnosťou, ktorá hýbe udalosťami dňa, ako napísal portál televízie.
Mužovi, ktorý vlani koncom októbra pobodal a vážne zranil novinárku ruskej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Taťjanu Feľgengauerovú, diagnostikovali schizofréniu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP s odvolaním sa na Echo Moskvy.
Moderátorku a zástupkyňu šéfredaktora Feľgengauerovú pobodal 23. októbra útočník Boris Gric do krku pri moskovskej redakcii rozhlasovej stanice. Gric sa odvtedy nachádza vo väzbe, kde čaká na súdny proces.
Echo Moskvy v stredu informovalo, že lekári na moskovskej Serbského psychiatrickej klinike diagnostikovali Gricovi, občanovi Ruska aj Izraela, paranoidnú schizofréniu.
Feľgengauerová vo vysielaní povedala, že verí úsudku lekárov a od úradov očakáva, že budú Grica držať v izolácii. Novinárka v tomto období podstupuje rehabilitáciu po spôsobených zraneniach.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy je kritická voči ruským úradom a jej programy často vyvolávajú hnev predstaviteľov politických aj podnikateľských kruhov. Niektorí novinári stanice dostávajú vyhrážky.
Moskovský súd zamietol vo štvrtok odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o predĺžení vyšetrovacej väzby ukrajinskému novinárovi Romanovi Suščenkovi, ktorého zadržali a obvinili v Rusku zo špionáže. Informoval o tom Suščenkov ruský advokát Mark Fejgin.
Moskovský súd predĺžil 27. novembra Suščenkovi väzbu o ďalšie dva mesiace, a to do 30. januára 2018. Súdny proces by sa mal začať v januári. V prípade uznania za vinného hrozí Suščenkovi až 20 rokov väzenia.
Mark Fejgin ešte v decembri tvrdil, že vyšetrovatelia vyvíjajú na Suščenka psychický tlak, aby sa priznal. Vraj mu hovoria, aby popremýšľal, či strávi 20 rokov vo väzení, alebo začne spolupracovať. "Vyšetrovatelia dokončujú svoju prácu a snažia sa naskočiť na posledný vlak, aby získali priznanie viny," povedal Fejgin.
Ako tvrdí ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), plukovníka Suščenka z Hlavnej správy rozviedky (GUR) Ministerstva obrany Ukrajiny zatkla 30. septembra 2016 v Moskve, kde bol na "špionážnej misii". Podľa FSB zbieral tajné informácie o ruských ozbrojených silách a Národnej garde, pričom ich zverejnenie by podkopalo obranyschopnosť Ruska.
Súd rozhodol o uvalení väzby na Suščenka 1. októbra 2016. Vyšetrovatelia oficiálne obvinili tohto Ukrajinca zo špionáže 7. októbra 2016.
Suščenko akékoľvek obvinenia odmieta. Fejgin tvrdí, že Suščenko je reportérom agentúry Ukrinform v Paríži a v Moskve nebol na špionážnej misii, ale na návšteve u svojich príbuzných.
Agentúra Ukrinform potvrdila, že Suščenko je jej zamestnancom od roku 2002, pričom ho označil za "novinára s dlhodobo bezúhonnou profesionálnou reputáciou".
Novinára udal "rodinný priateľ", ktorý kontaktoval ruskú FSB a tá Suščenka zatkla, uviedol začiatkom novembra 2016 advokát Fejgin. "Suščenko navštívil svojho brata v Moskve niekoľkokrát. Kontaktoval priateľa rodiny. Rodinný priateľ ho jednoducho dal zatvoriť. To je všetko," povedal Fejgin.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) počas stredajšej plenárnej rozpravy začali "biť na poplach" ohľadom vplyvu ruskej propagandy na členské krajiny EÚ a navrhli posilnenie strategického komunikačného tímu EÚ, ktorý by tento fenomén pozorne sledoval. EP to uviedol vo štvrtok vo vyhlásení pre médiá.
Podľa názoru europoslancov od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny došlo k zvýšenému počtu informačných únikov riadených z Kremľa, falošných správ, dezinformačných kampaní a kybernetických útokov proti EÚ a jej členským štátom. Poslanci pripomenuli ruské zásahy do diania okolo brexitu, ale aj ovplyvňovanie vlaňajších prezidentských volieb vo Francúzsku a parlamentných volieb v Nemecku a Španielsku.
Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad obmedzenou reakciou zo strany EÚ a poznamenali, že malý 17-členný strategický komunikačný tím EÚ sa snaží bojovať proti nástrojom ruskej propagandy, akými sú agentúra Sputnik alebo televízna stanica RT, ktoré majú k dispozícii miliardové rozpočty.
So zámerom zlepšiť odolnosť EÚ voči týmto nástrojom propagandy žiadajú europoslanci prijať opatrenia na zlepšenie mediálnej gramotnosti, zvyšovanie povedomia o propagande a šírení falošných správ, podporovanie nezávislej a investigatívnej žurnalistiky a úpravu audiovizuálnej smernice EÚ s cieľom umožniť národným regulátorom presadzovať nulovú toleranciu voči prejavom nenávisti.
Európski zákonodarcovia zdôrazňujú tiež potrebu zlepšiť transparentnosť vlastníctva médií, ako aj financovanie politických strán a ich kampaní. Sústredili sa aj na oblasť sociálnych sietí, ktoré sa v súčasnosti stávajú hlavným spravodajským zdrojom pre mnohých ľudí v EÚ. Časť poslancov požaduje, aby aj tieto servery dodržiavali rovnaké pravidlá ako tradičné médiá.
Počet televíznych duelov úradujúceho českého prezidenta Miloša Zemana a jeho vyzývateľa Jiřího Drahoša, ktoré by sa mali uskutočniť pred rozhodujúcim druhým kolom volieb hlavy štátu, evidentne nie je ešte stále definitívne stanovený.
Bývalý predseda českej akadémie vied, univerzitný profesor Jiří Drahoš, vo štvrtok na jednej zo sociálnych sietí uviedol, že predvolebné diskusie prezidentských kandidátov by sa mali uskutočniť vo verejnoprávnej Českej televízii (ČT) a komerčnej FTV Prima.
Debata na pôde ČT je naplánovaná na 25. januára a vo vysielaní TV Prima by mala mať miesto o dva dni skôr, informoval vyzývateľ úradujúcej hlavy štátu.
Hovorca prezidenta ČR Jiří Ovčáček, ktorý už po prvom kole volieb avizoval, že Zeman prijal pozvanie štyroch vysielateľov - TV Nova, TV Barrandov a oboch už zmienených televízií - adresoval vo štvrtok Drahošovi odkaz, ktorý zverejnil internetový server Novinky.cz. Jeho text znie: "Aby Jiří Drahoš nemusel pána prezidenta hľadať, poskytujem mu prehľad duelov. Pán profesor, nebojte sa, neschovávajte sa a príďte diskutovať s pánom prezidentom!"
Pod textom Ovčáček pripojil názvy televízií a termíny:
TV Nova v nedeľu 21.1.
TV Barrandov v pondelok 22.1.
FTV Prima v utorok 23.1.
ČT vo štvrtok 25.1.
Zároveň pre Novinky.cz dodal: "My si nevyberáme. Pán prezident príde do všetkých štyroch televízií, ktoré ho pozvali na účasť v dueli s Jiřím Drahošom".
Copyright © TASR 2018
